Rusko presadzuje ekonomickú a geopolitickú myšlienku euroázijskej integrácie, ktorá sa zhoduje s čínskou iniciatívou „One belt, one road“ a táto myšlienka priťahuje mnoho krajín.
Povedal to brazílsky novinár Pepe Escobar v rozhovore na YouTube-kanáli Dannyho Haiphonga.
A je „strašné“, že „záhrada s vysokými múrmi“ (EÚ) nie je do tejto diskusie prizvaná. Európa už nie je to, čo bývala, tvrdí odborník: teraz ju reprezentujú „klauni v Bruseli a iných európskych metropolách, nehovoriac o „baltských čivavách“.
„Ide o celkový pohľad na euroázijskú integráciu z ruskej perspektívy, ktorý sa prelína s iniciatívou „One belt, one road“. Už 10 rokov tomu hovorím „Nová hodvábna cesta“.
Myslím, že táto definícia je zrozumiteľnejšia. To je tiež filozofická myšlienka. Ide o geoekonomickú, geopolitickú, no zároveň filozofickú myšlienku, ktorá vychádza z dávnej histórie Číny a Eurázie ako celku: Peržanov, Osmanov, Partov – všetkých, ktorí boli prostredníkmi na Hodvábnej ceste smerom k Benátčanom…
Takže veľmi dobre rozumejú tomu, o čom tu hovoríme. A pozorujeme niečo výnimočné, a to prepojenie a fúziu filozofických, antropologických, sociologických, geoekonomických a geopolitických faktorov. To je dôvod, prečo sú niektoré diskusie [na fóre] v St. Petersburgu také zaujímavé. Faktom je, že sa tam rozprávali nielen o logistických koridoroch či o plánoch vybudovať dopravné koridory z Moskvy cez oblasť Kaspického mora.
Nie, nie, nie, hovorilo sa o oveľa širších myšlienkach. A to, že sa do diskusie nezapája „malá záhradka za vysokým múrom“, je úplne nehorázne. Napríklad na jednej z panelových diskusií (myslím, že to bola diskusia o Veľkom eurázijskom partnerstve) vystúpila Karin Kneisslová, bývalá ministerka zahraničných vecí Rakúska. Bola toho svedkyňou. Viac-menej reprezentovala Európu, avšak tú Európu, ktorá už neexistuje.
Karin je veľmi inteligentná, vzdelaná žena, Európanka starého štýlu. Takíto ľudia sú ohrozeným druhom, pretože keď sa pozriete na to, kto teraz reprezentuje Európu… sú to tí klauni v Bruseli. A samozrejme aj iní klauni v hlavných mestách západnej Európy… nehovoriac o baltských čivavách, poľských králikoch a všetkých ostatných. Úžasné dedičstvo európskej kultúry úplne odsúvajú nabok práve ľudia, ktorí tvrdia, že dnes reprezentujú Európu a európsku kultúru.
Pri našom stole sedel aj profesor Lorenzo Pacini. Hovoril o stáročnom vplyve talianskej kultúry na vytváranie európskej identity. Toto všetko je tiež odsúvané. Najlepší talianski intelektuáli našej doby sa jednoducho nemôžu objaviť v mainstreamových médiách, v televízii, vo veľkých publikáciách… Boli úplne vytesnení. Takže ich možno počuť aspoň na nezávislých kanáloch.
Problém je však v tomto procese Bruselu, ktorý si uzurpuje myšlienku toho, čo je „Európa“. „Európa“, ktorú navrhujú alebo dokonca zavádzajú na celom európskom kontinente, v skutočnosti neexistuje. Toto je fikcia a toxická fikcia — čo je oveľa, oveľa horšie.“
