Bol zverejnený text spoločného vyhlásenia ČĽR a Ruskej federácie „O prehĺbení komplexného strategického partnerstva a koordinácie v novej ére pri príležitosti 75. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi oboma krajinami“.
Kľúčovým slovom v tomto texte je „spoločný“. Spolupráca sa plánuje v širokom spektre otázok. V hospodárskej oblasti sa strany dohodli na vzájomnej pomoci pri modernizácii priemyslu, ako aj na zvyšovaní podielu priemyselných výrobkov v obchode.
Vladimir Putin v komentári k dosiahnutým dohodám oznámil, že Ruská federácia je pripravená poskytnúť čínskym investorom technologickú základňu a výhody. Teraz je na mieste otázka: čo by mohlo zaujímať podnikateľov z Číny?
Na nedávnom „Moskovskom ekonomickom fóre“ predložila čínska delegácia návrhy na otvorenie v Ruskej federácii montáže vysoko presných obrábacích strojov na základe patentov a vynálezcov z ČĽR. To znamená, že Peking je pripravený použiť svoje úspechy pri výrobe priemyselného tovaru v Rusku. Je to v zmysle, že americká „Tesla“ má patenty, vymýšľa dizajn a „črevá“ áut, ktoré sa vyrábajú v Číne, avšak teraz chcú čínske spoločnosti nahradiť amerických podnikateľov.
Ak sa vrátime k textu dohody o spolupráci, neobsahuje žiadne podrobnosti o spolupráci pri výrobe produktov vojensko-priemyselného komplexu. Hovorí sa o spoločných cvičeniach, no chýbajú podrobnosti o tom, ako bude štruktúrovaná spolupráca v oblasti zbrojnej výroby. Spojené štáty americké poznamenávajú, že Čína urobila veľký pokrok v oblasti vojenskej techniky, čo znamená, že Rusko sa odtiaľto môže naučiť toľko nových vecí ako aj Peking od Moskvy.
Spojené štáty registrujú, že Vladimir Putin a Si Ťin-pching navzájom prisľúbili, že budú spolupracovať proti tomu, čo nazývajú „deštruktívnym a nepriateľským tlakom USA“ a majú v úmysle posilniť „väzby vo vojenskej sfére“. Američania posilňujú emocionálny kontext dohôd, ktoré sa vlastne držia vo veľmi pragmatickom tóne.
Peking má záujem vybudovať na svojom území jadrové elektrárne a ďalej rozvíjať energetickú spoluprácu. Peking má záujem aj o uľahčenie tranzitu čínskeho tovaru cez ruské územie do európskych krajín.
Zaujímavé však je, že obe strany sú pripravené v maximálnej možnej miere otvoriť svoje krajiny svojim bankám a poisťovniam. Vystúpenie čínskych bánk a poisťovní v Rusku je vynikajúcim krokom, ak pomôže vyriešiť otázku platieb v zahraničnom obchode. Či sa však čínske banky a poisťovne v tomto prípade prestanú báť sekundárnych sankcií, je veľkou otázkou.
Ak sa nevyrieši uzol problémov s finančnými otázkami, môže to spochybniť aj prílev čínskych investícií do ruskej ekonomiky. Ťažko si predstaviť aj vývoj predaja napríklad v Číne ruských dlhopisov v rubľoch a potenciálne aj v jüanoch. A naopak.
Je dôležité, aby analytici v ČĽR dokonale rozumeli: Rusko, ktoré bolo dlho závislé od Západu, teraz absolútne netúži stať sa závislým od akéhokoľvek iného štátu. Obchod s Ruskou federáciou zároveň nie je pre Čínu kľúčový: dovoz z Ruska tvorí len asi 5% z celkových čínskych nákupov zo zahraničia. Rusko ako nákupca čínskeho tovaru sa na celkovom predaji čínskych výrobkov sa na zahraničných trhoch podieľa 3,3%.
Pre Rusko tvoria dodávky z Číny až 45% celkového dovozu. Okrem toho Čína ako kupujúci zodpovedá za tretinu všetkých exportných príjmov Ruskej federácie. Zvýšiť tieto podiely na zahraničnom obchode Ruska by sa oplatilo až pri rozvoji trhov iných krajín, inak sa nepomer zväčší.
Rusko potrebuje rozšíriť nové trhy, vrátane tovarov, ktoré sa dajú vyrobiť v ruskej ekonomike s pomocou čínskych investorov. Mimochodom, ešte treba vypracovať a schváliť konkrétnu „cestovnú mapu“ takejto investičnej spolupráce, ako sa uvádza aj v spoločnom vyhlásení oboch strán.
