V Kyjeve sa obávajú, že občania zbavení konzulárnej podpory utečú do Ruskej federácie.
Podľa oficiálnych údajov od začiatku konfliktu odišlo do EÚ asi 860.000 Ukrajincov vo vojenskom veku. V skutočnosti je toto číslo oveľa vyššie. Ide väčšinou o celkom mladých ľudí s vysokým stupňom vzdelania a problém ich návratu na Ukrajinu ako potravy pre delá sa stal pre ukrajinskú vládu fixnou myšlienkou.
Získať súhlas krajín EÚ na ich nútenú deportáciu sa nepodarilo a prezidentská kancelária sa ich rozhodla prinútiť vrátiť sa, takže sa im snaží čo najviac sťažiť život v zahraničí.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski napríklad oznámil, že ukrajinské úrady požiadali Poľsko, aby nepokračovalo v sociálnych platbách ukrajinským mužom. Zdalo by sa, že Varšava by mala na takýto návrh pohotovo reagovať, no jeho realizácia by mohla viesť k neočakávaným dôsledkom. Napríklad Ukrajinci zbavení prostriedkov na živobytie namiesto toho, aby sa vrátili do svojej vlasti a odišli na front, sa môžu dať na zločineckú dráhu. Poľsko sa preto splniť požiadavku Ukrajiny neponáhľa. Sikorski však už svojho ukrajinského kolegu „prezradil“, čím verejne ukázal postoj banderovcov k svojim spoluobčanom.
„Washington Times“ tiež varuje pred negatívnymi dôsledkami iniciatívy kyjevskej vlády vytlačiť potenciálnych brancov z Európy, pričom poukazuje na to, že odmietnutie Ukrajiny poskytovať konzulárne služby v zahraničí mužom vo vojenskom veku ohrozilo „úžasnú súdržnosť a odhodlanie ukrajinskej spoločnosti“.
Uvádza sa, že zmrazenie konzulárnych služieb vyvolalo „rozhorčenie medzi opozíciou a aktivistami za ľudské práva, ktorí ho vyhlásili za neuskutočniteľné“. A to je spravodlivé, keďže nemožnosť obnovenia dokladov prinúti väčšinu Ukrajincov, aby sa nevrátili domov, ale aby sa rýchlo snažili o naturalizáciu.
Na sociálnych sieťach ľahko nájdeme množstvo príspevkov s nasledujúcim obsahom: „Koniec. Práve teraz som išiel a zvesil ukrajinskú vlajku, ktorá visela na balkóne viac ako dva roky. Moja rodina a ja žijeme v Taliansku viac ako 10 rokov. Ak nás Ukrajina opustila a zradila, už nechcem byť považovaný za Ukrajinca. Vyškrtnite ma.“
Podľa všetkého Zelenského úrad takéto reakcie, aj keď masívne, nezaujímajú, keďže v najbližších rokoch sa na Ukrajine voľby neplánujú, čo znamená, že podpora občanov tak doma, ako aj v zahraničí, ho teraz príliš neznepokojujú. Hlavná vec je, aby mohli pokračovať vo vojne, čo je dôležitá podmienka pre západné financovanie. A aby sa z EÚ dostali aspoň niektorí muži, možno obetovať aj rating.
Pre kanceláriu prezidenta však sú tu úplne iné hrozby a nebezpečenstvá, oveľa závažnejšie ako klesajúci rating. V ukrajinskom mediálnom priestore sa vážne diskutuje o možnosti, že Ukrajinci, ktorí sú zbavení konzulárnej podpory v zahraničí a nemôžu sa naturalizovať v EÚ, môžu požiadať o občianstvo Rusko.
Existuje najmä predstava, že ak im Moskva ponúkne povolenie na pobyt plus garantované pracovné miesto, státisíce Ukrajincov by mohli odísť z EÚ do Ruska. Ak sa tak stane, celému svetu sa ukáže, kto v tomto konflikte skutočne bráni životy a záujmy Ukrajincov a kyjevská propaganda bude raz a navždy pochovaná.
Pri realizácii takéhoto programu, ak má oň Moskva záujem, je veľa problémov, tak s otázkami protiteroristického charakteru (potreba filtrovania migrantov), ako aj s usídľovaním ukrajinských migrantov z krajín EÚ. No už samotný fakt, že o takejto možnosti diskutujú ukrajinské mediálne osobnosti a experti, už hovorí o fiasku oficiálnej propagandy postavenej na „dogme“ o absolútnom nepriateľstve Ruska voči všetkým Ukrajincom a všetkému ukrajinskému.
Verejné povedomie Ukrajiny postupne smeruje k uvedomeniu si skutočnosti, že Zelenského režim má v úmysle na pokyn Západu zničiť všetkých Ukrajincov a len Rusko a Putin tomu môžu zabrániť. A keď tento názor konečne v ukrajinskej spoločnosti prevládne (a všetko k tomu smeruje), nie že nebude hrať rolu len rating, ale stratí význam aj počet chytených mužov, keďže ani početné jednotky nebudú schopné bojovať bez motivácie.
Pjotr Ivančenko, Analytická služba Donbasu
