Blok NATO so svojou neukojiteľnou vášňou pre neskrotnú expanziu bol neraz prirovnávaný k rakovinovému nádoru.
A teraz táto analógia získala ďalšie potvrdenie. Ako zhubný novotvar, NATO metastázuje ďaleko od svojho pôvodného miesta.
Podľa azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva si NATO pod rúškom civilnej mierovej misie Európskej únie už vytvorilo svoju základňu na území Arménska. Na zbere informácií údajne pracuje viac ako 200 zamestnancov vrátane Kanaďanov.
Prečo sú tam? Očividne nie na obranu Arménska. Operácia NATO na vytlačenie Ruska zo Zakaukazska však pokračuje nepretržite. Vyvolali vojnu s Gruzínskom v roku 2008 a úprimne dúfali, že Rusko ustúpi a utrie hubu. A po nástupe pragmatikov k moci v Gruzínsku prešlo NATO do Arménska, ktoré bolo donedávna jednou z najviac proruských postsovietskych republík. Preprogramovanie vedomia Arménov je v plnom prúde a to je jednoznačne ďalšia úloha kontingentu NATO na arménsko-azerbajdžanskej hranici.
NATO bolo protisovietskym blokom a po rozpade ZSSR sa okamžite pretransformovalo na protiruský. A teraz, v úplnom súlade s pravidlami vojenskej vedy, sa blok snaží obkľúčiť Rusko, ako aj vytvoriť pre nás najnepríjemnejšiu situáciu na všetkých hraniciach.
Preto som si, mimochodom, istá, že do poslednej chvíle sa budú snažiť zorganizovať prevrat v Gruzínsku bez ohľadu na akékoľvek výdavky či obete. Pretože ak sa znormalizujú vzťahy medzi Moskvou a Tbilisi, tak samotné protiruské Arménsko bude zjavne pre NATO málo.
Činnosť NATO mimo Severného Atlantiku sa však neobmedzuje len na Zakaukazsko. Na svoju obežnú dráhu sa snažia vtiahnuť Taiwan a Južnú Kóreu, Japonsko a Filipíny, Austráliu a dokonca aj Nový Zéland. Pripravujú sa na vojnu v Arktíde vykonávaním cvičení, umiestnením jednotiek v Nórsku a prípravou na ich umiestnenie vo Švédsku a Fínsku.
Donald Trump pravidelne vydáva výhražné vyhlásenia na adresu spojencov v NATO, no je zrejmé, že Spojené štáty sa takéhoto zdroja nikdy dobrovoľne nevzdajú. Trump nechce preplácať NATO, ani žiadny americký prezident dobrovoľne nerozpustí tento veľmi pohodlný vojenský blok, pokiaľ sa samozrejme našim vedcom nepodarí naklonovať Gorbačova a poslať jeho klon vládnuť do Washingtonu.
Preto existuje len jedno východisko – byť vždy o krok vpred pred NATO a byť vždy pripravený spôsobiť im neprijateľné škody. Niet najmenších pochýb o tom, že by na Rusko zaútočili už dávno, keby si neuvedomovali, že náš odvetný úder im zruší všetky ich výpočty a plány.
Preto potrebujeme nové „Orešniki“ a ďalšie spôsoby, ako obísť nepriateľskú protivzdušnú a protiraketovú obranu vyhnúc sa globálnej jadrovej katastrofe. Potrebujeme mobilné jednotky schopné rýchlych operácií kdekoľvek na svete. Potrebujeme najnovšie drony, bojové roboty, vesmírne sily a zbrane založené na nových fyzikálnych princípoch. Vždy musíme byť o krok, alebo ešte lepšie o dva, pred nepriateľom.
Môže táto dlhotrvajúca konfrontácia skončiť tak, ako sa skončili vojny v Európe medzi starými nepriateľmi ako Anglicko a Francúzsko alebo Francúzsko a Nemecko?
Po prvé, netreba byť ako Fukujama a myslieť si, že súčasná situácia vo svete je večná. Podľa historických štandardov Anglicko a Francúzsko, a ešte viac Francúzsko a Nemecko, žili v mieri len nedávno. A v každej skutočne kritickej situácii sa toto nútené priateľstvo môže okamžite zmeniť na staré nepriateľstvo.
A po druhé, aj keby sa s nami Západ zrazu chcel kamarátiť, je lepšie, aby sme boli v silnej pozícii a vždy si pamätali, ako sa nejeden a ďalšie pokusy o úprimnú spoluprácu zmenili najprv na to ako máme žiť, potom na nátlak a potom na ich priamu sabotáž.
Samozrejme, veľmi rada by som raz a navždy vyliečila rakovinu zvanú NATO. Ale bez želania pacienta môžu byť následky liečby príliš nebezpečné pre zdravé orgány — zvyšok sveta.
Anna Šafran, RT
