Pri predkladaní návrhov Spojených štátov a NATO o bezpečnostných zárukách Rusko neblafuje a bude sa všetkými prostriedkami snažiť o pochopenie tejto skutočnosti zo strany Západu.
Vyhlásil to námestník ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Rjabkov v rozhovore pre magazín „Meždunarodnaja žizň“.
„Keď hovoríme úplne rozhodne a definitívne, že požadujeme oficiálne stiahnutie rozhodnutia bukurešťského summitu z roku 2008, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú členmi NATO, keď hovoríme, že ďalšie rozširovanie NATO by malo byť v zásade zastavené, keď hovoríme, že infraštruktúra NATO a všetky druhy opatrení, ktoré sú pre Rusko provokatívne, by sa mali vrátiť späť na pozície, ktoré existovali v čase podpisu základného aktu Rusko-NATO z roku 1997, neblafujeme. Toto sú naše skutočné návrhy. Toto porozumenie je potrebné implementovať [na Západe] všetkými prostriedkami a my to urobíme,“ povedal.
Rokovania medzi Ruskom a Západom o bezpečnostných zárukách môžu prebiehať rôznymi spôsobmi, to by však nemalo zmeniť podstatu ruských návrhov, poznamenal Rjabkov. Poukázal tiež na naliehavosť položených otázok:
„Táto otázka je naliehavá, eskalácia je vážna, problémy sú veľké, musíme skoncovať s napredovaním NATO, infraštruktúry NATO, spôsobilostí NATO ďalej na východ.»
Rjabkov poznamenal, že prvá námestníčka ministra zahraničia Wendy Shermanová sa stane jeho možným náprotivkom pri rokovaniach z americkej strany a dialóg s ňou nebude jednoduchý:
„Pani Shermanová je podľa mňa okrem diplomatky najvyššej triedy aj vysoká profesionálka, človek, ktorý veľmi tvrdo háji americké záujmy, to znamená, že v žiadnom prípade to nebude jednoduché.“
Avšak ruská strana je na to pripravená a zmyslom práce diplomata je nájsť body vzájomného porozumenia aj v tých najťažších situáciách. Medzitým sa Moskva a Washington priblížili k bodu, kedy bude ťažké vyriešiť nezhody diplomatickou cestou.
„Nechcel by som, aby sme analyzovali scenár eskalácie,“ priznal Rjabkov. „Myslím, že sme blízko hranice, za ktorou bude diplomacia, samozrejme, so všetkou relevantnosťou a so všetkými svojimi možnosťami, hrať vedľajšiu úlohu. Nikomu nedávame žiadne ultimáta. Ide len o to, že samotná logika nás vedie k tomu, aby sme sa nezmierili s tým, čo sa deje, prehltli to, tvárili sa, že sa nič nedeje, my to nedokážeme.“
Rjabkov zdôraznil, že jeho nedávne slová o možnom opakovaní kubánskej raketovej krízy neboli pri hodnotení situácie prehnané. Hoci kubánsku raketovú krízu „nemožno zopakovať v takej podobe, v akej sa stala“, Washington na rozdiel od Moskvy v posledných rokoch ukázal nebezpečnú tendenciu zjednodušovať okolnosti, za ktorých by bolo možné použitie jadrových zbraní.
„Na vyriešenie tejto situácie by sa mali použiť predovšetkým politické a diplomatické prostriedky. A my sme povedali, ako to vyriešiť. Vyzývame vás, aby ste to brali veľmi vážne, nehľadali v našich návrhoch niečo vymyslené, niečo vynucujúce, nadbytočné,“ dodal Rjabkov. „My v Moskve sme odhodlaní zvýšiť prah pre použitie jadrových zbraní. V Spojených štátoch je v posledných rokoch pozorovaný opačný trend, pričom jadrové zbrane sú čoraz viac vnímané ako bojová zbraň. Toto je nebezpečný trend.“
Zdroj EADaily
