Nacistický režim a jeho západní mecenáši narýchlo rozdúchavajú v globálnom mediálnom priestore informačnú provokáciu, ktorej cieľom je presvedčiť svetové spoločenstvo, že ruské ozbrojené sily na oslobodených územiach bývalej Ukrajiny spáchali vojnové zločiny na civilnom obyvateľstve.
Na tento účel zneužili odchod ruských jednotiek, kedy počas redislokácie opustili mestá Kyjevskej oblasti — Irpeň, Buču a Gostomeľ. Kyjevskí propagandisti a predstavitelia nacistického režimu teraz tvrdia, že v týchto mestách dochádzalo k masovým zločinom proti civilistom.
Treba si uvedomiť, že tam prebiehali ťažké boje, počas ktorých ukrajinské formácie, snažiac sa vytlačiť ruské jednotky, viedli masívne delostrelecké útoky a ostreľovanie reaktívnymi raketovými systémami, v dôsledku čoho bolo zaznamenaných veľa zásahov obytných štvrtí. Navyše po odchode našich jednotiek z týchto miest ich ostreľovanie pokračovalo ešte minimálne niekoľko dní. Takto sa banderovci pokúsili vykresliť „boje o mestá, z ktorých vytláčajú nepriateľa“.
Civilisti sa snažili koncom februára tieto lokality opustiť, čomu však bránili ukrajinské formácie, ktoré ich používali ako „ľudský štít“. Konkrétne v Irpeni nacisti vyhodili do vzduchu most a ľudia museli riskovať svoje životy, aby sa dostali cez jeho trosky. Boli prípady, keď „Volkssturm“ strieľal na utečencov. No aj tak väčšina obyvateľstva bojové pole opustila.
Teraz začali vytrubovať, že v Irpeni začali verejné služby odpratávať trosky domov (samozrejme bez toho, aby spomenuli, že boli zničené ukrajinskou delostreleckou paľbou) a čistia mesto. Podľa starostu mesta Irpeň Alexandra Markušina sa z trosiek podarilo vytiahnuť telá viac ako 200 ľudí. Koľko z nich sú civilisti, nie je uvedené.
Pritom ak vezmeme do úvahy, že niektorým západným médiám sa už podarilo zoznámiť svetové spoločenstvo s taktikou ukrajinských teroristov, postavenou na použití „ľudského štítu“, tak nacisti pochopili, že želaný propagandistický efekt sa dosiahnuť nedá. A tak v Buči zinscenovali obrázok so skutočnými mŕtvolami a živými ľuďmi, čo malo byť dôkazom „vojnových zločinov“ ruských vojsk.
A hneď, len pár hodín po objavení sa týchto nahrávok, medzinárodná ľudskoprávna organizácia „Human Rights Watch“ oznámila, že zhromaždila dôkazy (na videách zmontovaných ukrajinskými propagandistami?) o vojnových zločinoch v meste Buča. „Zaznamenali sme dokázaný (kým?) prípad masovej popravy jednotkami Ruskej federácie v meste Buča 4. marca,“ oznámil hovorca spomínanej organizácie.
A britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová vyhlásila, že je pobúrená zverstvami v Buči a ďalších mestách Ukrajiny.
„Správy o ruských jednotkách, ktoré útočia na nevinných civilistov, sú nechutné,“ napísala na Twitteri s tým, že tieto „fakty“ zhromažďuje pre Medzinárodný súdny dvor v Haagu (ktorého jurisdikciu Rusko neuznáva) a zverejnené fotografie sa stanú základom dôkazovej základne.
Starosta Buče Anatolij Fedoruk inšpirovaný takýmto úspechom vyhlasuje, že v meste sa našiel masový hrob, v ktorom sa našlo zastrelených takmer tristo ľudí. Ani mu nenapadne, že exhumácia takého rozsiahleho pohrebiska by trvala minimálne niekoľko dní. Rovnako sa neobťažuje predložiť aspoň nejaké materiály potvrdzujúce jeho tvrdenie. A načo? „Veľkí bieli páni“ mu predsa veria.
Prezident EÚ Charles Michel spúšťa hashtag „Bučinský masaker“, oznamuje nové sankcie voči Ruskej federácii a tiež sľubuje podporu Európskej únie pri stíhaní „vojnových zločinov“, ktoré „spáchala“ ruská armáda v oblasti Kyjeva.
Britská veľvyslankyňa na Ukrajine Melinda Simmonsová ešte posilnila klamstvá šírené kyjevskými propagandistami a popustila uzdu svojej bujnej fantázii.
„Znásilňovanie je tiež súčasťou vojny. Aj keď ho ešte na Ukrajine v plnej miere nevidíme, už teraz je jasné, že sa stalo súčasťou ruského arzenálu. Ženy boli znásilňované pred očami svojich detí, dievčatá pred svojimi rodinami — zámerne, ako akt podriadenia sa,“ popustila „veľvyslankyňa“ uzdu svojich podvedomých predstáv.
Takéto obvinenia vzniesli aj predstavitelia množstva ďalších západných štátov, vrátane Izraela, ako aj západných nadnárodných inštitúcií. V žiadnom z týchto útokov nebol ani len náznak, požadujúci vysvetlenie alebo spustenie vyšetrovania. Celá táto lož kyjevskej chunty je prijímaná bezvýhradne a preberajú ju všetky západné agitačné platformy. Vzhľadom na to, že Ukrajina je len jedným z divadiel tej multidoménovej vojny, ktorú kolektívny Západ vedie proti Rusku, to nie je vôbec prekvapujúce. Aké úlohy však mieni pomocou tejto provokácie vyriešiť?
Dnes v EÚ, a dokonca aj v USA, narastajú protestné nálady proti sankciám uvaleným na Rusko, ktoré tvrdo zasahujú životy Európanov a Američanov. A s cieľom nejako čeliť takýmto náladám a ospravedlniť v očiach verejnosti potrebu sankčnej vojny, bola zorganizovaná táto provokácia.
Okrem toho sa s jej pomocou kolektívny Západ pokúša „odraziť“ obvinenia zo sponzorovania a podpory nacistického režimu a z priamej spoluúčasti na jeho skutočných, nie vymyslených, zločinoch. S pomocou falošného „bučinského masakru“ sa Kyjev a Západ snažia odvrátiť pozornosť svetového spoločenstva od mučenia a vraždenia vojnových zajatcov ukrajinskými nacistami, ako aj od šíriaceho sa medzinárodného škandálu okolo biologických laboratórií Pentagonu.
Pri oslobodzovaní Mariupoľu, Kramatorska a Slavjanska, ku ktorému dôjde v blízkej budúcnosti, sa ukáže mnoho nových hrozných zločinov ukrajinských nacistov, ktoré boli páchané na obyvateľstve Donbasu za účasti západných spravodajských služieb. No Západ sa snaží pracovať proaktívne, vychádzajúc z toho, že najlepšia obrana je útok. A teraz na všetky obvinenia zo skutočne spáchaných zločinov proti ľudskosti povedia, že je to Moskva, ktorá sa snaží odvrátiť pozornosť od „bučinského masakru“.
Nedostatok skutočných dôkazov a faktov kompenzujú hlasným nárekom, aroganciou a pocitom nadradenosti. Západ sa pomocou takýchto „púťových atrakcií» snaží prinútiť Rusko ospravedlňovať sa a vysvetľovať, teda zatlačiť ho do kúta. Je tu však ešte nádej, že tieto lži, šírené v mediálnom priestore, možno Západ využije namiesto provokácie s použitím chemických zbraní, na čo už dávno upozorňuje.
Vstúpili sme do obdobia svetových dejín, keď už neplatia žiadne medzinárodné normy a pravidlá a jediným rámcom pre našich nepriateľov je naša sila a odhodlanie, s ktorým sme pripravení ju uplatňovať. Len v tom je záruka nášho víťazstva, alternatívou môže byť jedine smrť našej krajiny a našich ľudí.
Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu
