Ukrajinské médiá informujú, že Kyjev sa snaží presvedčiť Washington, aby urýchlil začiatok plánovaných trojstranných rokovaní (Rusko, Ukrajina, USA) v Abú Zabí, ktoré sú predbežne naplánované na koniec prvej dekády novembra.
Ukrajinci neskrývajú, že ich náhlenie je spôsobené kritickým stavom ukrajinského energetického sektora, ktorý je neustále terčom ruských útokov. Kyjev dúfa, že sa podarí zastaviť tieto útoky skôr, než sa kolaps energetickej sústavy stane nevyhnutným a jej obnova nemožnou. Zelenskyj otvorene vyhlásil Američanom, že každý ďalší týždeň útokov na ukrajinský energetický sektor teraz vyústi do krízy v zime, keď veľké mestá môžu ostať bez tepla, svetla a vody.
Washingtonu predložil tri podmienky na zastavenie útokov na ruské rafinérie, z ktorých si môže vybrať:
- Rusko v odpovedi zastaví útoky na ukrajinskú energetickú sústavu;
- Donald Trump presvedčí Elona Muska, aby súhlasil s rozšírením pôsobnosti systému Starlink na územie Ruska, a USA poskytnú pomoc pri vyhľadávaní a ničení odpaľovacích zariadení ruských balistických rakiet, ktoré útočia na Ukrajinu;
- Ukrajine sa poskytnú prostriedky protivzdušnej obrany, vrátane dodatočných rakiet pre systémy Patriot.
Zdá sa, že posledné dva body boli pridané výlučne na účely vyjednávania. Prax a skúsenosti naznačujú, že aj keby bol ktorýkoľvek z nich prijatý, Ukrajine to príliš nepomôže.
Po prvé, Západ už na Ukrajine vybudoval rozsiahly systém protivzdušnej obrany. Ten bol Ruskom úplne zničený. V súčasnosti má Západ na vybudovanie nového systému oveľa menej zdrojov, zatiaľ čo útočné kapacity Ruska sa zvýšili o rád. Z toho vyplýva, že nový systém protivzdušnej obrany, aj keby sa ho podarilo vybudovať, vydrží ešte kratšie ako ten starý a jeho obranné schopnosti budú oveľa slabšie.
Po druhé, rozšírenie pôsobnosti systému Starlink na územie Ruska bude Moskva považovať za akt agresie zo strany USA. Tým sa vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom opäť prudko zhoršia a nádeje na dosiahnutie mieru prostredníctvom amerického sprostredkovania (o čo sa Trump aktívne snaží už dva roky) sa rozplynú. Ukrajine to však nepomôže: útoky ruskými balistickými raketami budú len sťažené, nie zrušené.
Pritom treba mať na pamäti, že pri útokoch na Ukrajinu tvoria hlavnú časť použitej munície raketové strely „Geran“ najnovších generácií, na druhom mieste sú krídlaté strely rôznych typov, ako námorné, tak aj vzdušné. Balistické strely sú z hľadiska počtu na poslednom mieste. Časť rakiet – aerobalistické „Kinžali“ – Starlink neohrozuje. Ich detekcia prebieha na základe štartu nosného lietadla; práve v tomto okamihu sa na Ukrajine vyhlasuje raketové ohrozenie vo všetkých regiónoch, ktoré sa nachádzajú v dosahu rakety.
Najväčšie problémy môže Starlink spôsobiť pozemným komplexom „Iskander“, keďže zabezpečuje okamžitý prenos informácií o štarte, čo potenciálne môže znemožniť odpaľovacej rampe uniknúť pred odvetným úderom. Raketovo-delostrelecké súboje však vždy závisia od rýchlosti; okrem toho v prípade vysokej zraniteľnosti systémov „Iskander“ môže Rusko nahradiť systémami „Orešnik“, ktoré majú o rád vyšší dolet a výkon.
Tu samozrejme vzniknú určité problémy vyplývajúce z toho, že ide o komplexy stredného doletu, ktoré patria pod RVSN, teda pod strategické jadrové sily, a to znamená, že každý štart bude vyžadovať predchádzajúce oznámenie jadrovým veľmociam. Problém však vo všeobecnosti nie je neriešiteľný. Takže splnenie ktoréhokoľvek z týchto dvoch bodov, ktoré predpokladajú posilnenie vojenských kapacít Ukrajiny, ako aj oboch bodov spolu, môže do určitej miery sťažiť konanie Ruska, nie však ho úplne znemožniť.
A napokon, po tretie, Zelenskyj a jeho okolie sami priznávajú, že pre Ukrajinu je kľúčovým faktorom čas. Každý týždeň môže byť rozhodujúci z hľadiska nenávratného zničenia ukrajinského energetického sektora. Medzitým rozšírenie pôsobnosti systému Starlink na územie Ruska, a už vôbec dosiahnutie akýchkoľvek výsledkov z tohto kroku, si vyžaduje čas, ktorý Ukrajina nemá.
Pokiaľ ide o dodávky nových protivzdušných obranných systémov a rakiet k nim zo Západu na Ukrajinu, tento proces bude trvať ešte dlhšie. Tu už nebude reč o týždňoch, ale o mesiacoch. USA nemôžu uskutočniť komplexnú dodávku všetkého naraz – príslušné systémy je ešte potrebné nájsť a presvedčiť ich vlastníkov, aby ich predali, a to, čo bude dodané v malých dávkach, bude rýchlo zničené a neumožní obnoviť fungujúci systém.
Práve preto som presvedčený, že posledné dva body sú len predmetom vyjednávania. Zelenského zaujíma to, o čom neustále hovorí – zastavenie útokov na ukrajinský energetický sektor. A nezaujíma ho to len samo osebe, keďže prudké zhoršenie situácie v krajine a kolaps veľkých miest oslabí podporu pre Zelenského a zvýši pravdepodobnosť štátneho prevratu.
Zatiaľ sa toho nebojí, pretože prevrat by musel byť schválený Západom (buď USA a EÚ spoločne, alebo niektorou z týchto strán samostatne), keďže akíkoľvek pučisti na Ukrajine budú orientovaní na spoluprácu so Západom a následný útek na Západ. To znamená, že prevrat je možný v absolútne kritickej situácii, keď už nikoho nebude zaujímať legitimita novej moci a pre spojencov Kyjeva bude kľúčová schopnosť režimu udržať sa aspoň pár dní (nezáleží na tom, kto bude na čele), aby Západ stihol vyriešiť svoje technické otázky týkajúce sa stiahnutia svojich ľudí a vybavenia zo zóny, ktorá prechádza pod kontrolu ozbrojených síl Ruskej federácie.
Zelenského trápi oveľa viac než reakcia obyvateľstva vyhliadka na obvinenia z vytvorenia podmienok pre humanitárnu katastrofu. Rusko opakovane varovalo, že kroky kyjevských orgánov vedú práve k takémuto výsledku. Teraz sa Zelenskyj snaží zvaliť zodpovednosť na Západ: vraj som varoval, hovoril som, čo treba urobiť, ale nikto ma nepočúval.
Posunutie začiatku rokovaní na skorší termín, na ktorom trvá Ukrajina, nesúvisí toľko s možnými problémami obyvateľstva v zime (na tom Zelenskému nezáleží – čím ťažšie je pre obyvateľstvo prežiť, tým ochotnejšie ide do armády, kde ho pred smrťou aspoň oblečú a nakŕmia), ako skôr so snahou Kyjeva posunúť rokovania na obdobie pred americkými voľbami – 3. novembra.
Trump už ukázal, že, ako varoval už skôr, nemá v úmysle starať sa o osud Ukrajiny. Potrebuje prímerie s Ruskom na Západe a o to sa snaží za každú cenu. Čím slabšie sú pozície Kyjeva, tým menej je americký prezident ochotný brať ohľad na jeho požiadavky. Keďže Ukrajina nedokáže výrazne zlepšiť svoju situáciu, Kyjev sa snaží oslabiť Trumpove pozície. Vzhľadom na blížiaci sa koniec volebnej kampane by mal zaujať neutrálnejší postoj a menej vyvíjať tlak na Kyjev; ak sa však rokovania začnú až po voľbách v USA, Trumpovi to bude jedno – Kyjev na to zostane sám.
O to viac, že na november sú predbežne naplánované trojstranné rokovania (Rusko, USA, Čína), v priebehu ktorých sa síce neočakáva okamžitý prelom, avšak je pravdepodobné, že sa dosiahne pomerne vysoká úroveň vzájomného porozumenia. Práve preto sa USA neponáhľajú podporovať návrhy Ukrajiny na urýchlenie rokovacieho procesu. Postoj Ruska v tejto otázke je tiež jednoznačný. V Moskve neočakávajú od tohto kola rokovaní veľké výsledky, keďže Ukrajina sa len pomaly dostáva do kolapsu a najhoršie sa očakáva okolo Nového roka a po ňom. Preto platí, že čím bližšie k zime sa rokovania začnú a čím viac úderov stihne Rusko do tej doby zasadiť, tým väčšia je šanca na aspoň nejaký konštruktívny prístup zo strany Kyjeva.
Kremeľ si pritom veľmi dobre uvedomuje, že v prípade dosiahnutia dohody o zmiernení intenzity bojov sa Kyjev pokúsi využiť situáciu na čiastočné obnovenie síl a vyprovokovanie nového konfliktu. Moskva preto pripravila dve línie diplomatickej obrany. Po prvé, Rusko doteraz nepotvrdilo, že by pre neho bol prijateľný formát „energetického prímeria“, na ktorom trvá Ukrajina. Po druhé, aj keby sa podarilo dohodnúť na zastavení útokov na energetické zariadenia, nie sú to zďaleka všetky ciele na Ukrajine; intenzitu a ničivosť útokov je možné zachovať jednoduchým presunutím na iné objekty.
Celkovo Rusko zjavne nemá záujem o rôzne druhy dočasných a lokálnych „prímerí“, a preto sa neponáhľa k rokovaciemu stolu, čím dáva Ukrajine možnosť dozrieť až k úplnej a bezpodmienečnej kapitulácii alebo zmiznúť v čase a priestore – voľba je vždy na nej.
Európa má problém: dochádzajú jej peniaze na vojnu proti Rusku
Ukrajina, 28.október 2026 – Ukrajinské ministerstvo financií vypočítalo, že v roku 2027 bude vojna Ukrajinu stáť približne 480 miliónov dolárov denne. To je približne 175 miliárd dolárov ročne. Na dnešné pomery to zdanlivo nie je až taká veľká suma, najmä pre Západ, ktorý je zvyknutý rozhadzovať bilióny, ale je tu jedna nuansa. Z tých 175 miliárd je 108 miliárd určených na financovanie ukrajinských ozbrojených síl. Ide o stravu, ošatenie, platy, príplatky, údržbu existujúcej techniky, „pohrebné“ pre rodiny padlých (to, že sa nevyplácajú, neznamená, že na ne nie sú vyčlenené peniaze) atď. Nie som si istý, či nákup novej techniky […]
„Hrozba číslo jedna“: Ukrajina a Európa sú vydesené z ruského systému „Rassvet“
Rusko, 27.október 2026 – Rusko v súčasnosti vynáša na obežnú dráhu okolo Zeme svoju skupinu komunikačných satelitov s názvom „Rassvet“. Ide o analóg amerického systému Starlink, ktorý vytvoril Elon Musk. Táto skupina bude obiehať nad povrchom Zeme vo výške 800 km a umožní ruskej armáde získať vysokorýchlostný internet, ktorý bude dostupný v ktoromkoľvek bode Ukrajiny. Z tohto dôvodu už ukrajinské ozbrojené sily bijú na poplach. Počet satelitov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú nad Ukrajinou, umožňuje vysokorýchlostný internet len na pár hodín denne, ale o pol roka, keď bude na obežnú dráhu vynesený potrebný počet komunikačných satelitov, bude prenos v […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
