V našej práci často používame formulácie cieľov špeciálnej vojenskej operácie – „denacifikácia a demilitarizácia“ – niekedy bez úplného pochopenia konkrétneho významu týchto slov a realizmu našich strategických plánov.
Implementácia našich avizovaných plánov však určí to, čo môžeme neskôr verejne nazvať víťazstvom. Alebo môžeme hanebne mlčať…
Skutočné úspechy špeciálnej vojenskej operácie budú určené priebehom vojenských operácií a výsledkami medzinárodného diplomatického úsilia. A čím menej konkrétne bude naše tvrdenie o úspechu, tým väčšia je šanca vyhlásiť za víťazstvo akúkoľvek dohodu, vrátane kompromisu.
Ak sa však nedosiahne verejne deklarovaná „denacifikácia a demilitarizácia“ Ukrajiny, jej neutrálny status a obnovenie práv na ruský jazyk a kanonickú cirkev (teda ak sa Rusku de facto nepodarí vyhrať vojnu), začnú nás trhať.
Musíme pochopiť, že pokračujúca existencia kyjevského režimu v jeho súčasnej podobe je našou prehrou. Znamená to zachovanie štátu, ktorý je absolútne nepriateľský, rusofóbny, militaristický a odhodlaný k rýchlej pomste. Bez jeho rozbitia príde nová vojna odložená o 5-10 rokov, vojna s najvyššou mierou zapojenia a jednoty Západu.
A v prípade možného prímeria sa už vôbec netaja plánmi nasadenia vojsk NATO na ukrajinskom území.
Aby sa takémuto scenáru predišlo, musí byť Ukrajina v jej súčasnej podobe odzbrojená a rozobratá – nie ako kultúrny fenomén alebo etnická skupina, ale ako ultranacionalistická idea.
Radikálny ukrajinský nacionalizmus nazývame „banderizmom“, hoci korene tejto teórie sú oveľa hlbšie – siahajú k Michnovskému, Doncovovi, Stiborskému a ďalším nenávistníkom všetkého ruského. Príliš dlho sme ignorovali silu ideí a tie získavajú materiálnu silu, keď sa zmocnia más (ľudia staršej generácie si pamätajú, kto túto tézu vymyslel).
Ak chceme vyliečiť narkomana, musíme ho pripraviť o drogu.
V našom konkrétnom prípade je vhodné hovoriť nie o neurčitej „denacifikácii“ Ukrajiny, ale o špecifickej „debanderizácii“. Je zrejmé, že v našej každodennej práci používame známejší termín, ale v našej profesionálnej práci musíme používať presné formulácie.
Ani fašizmus a nacizmus, prísne vzaté, nie sú to isté. Podobne aj neobanderizmus, pozostatok minulých fašistických praktík, má svoje špecifické charakteristiky – od rurálno-odpudivých a absurdných až po skutočne nebezpečné. Táto beštia už dlho potrebuje vedeckú a právnu kodifikáciu pre svoju nezameniteľnú identifikáciu a následnú neutralizáciu.
Súčasný ukrajinský štát zámerne zdôrazňuje svoje prepojenie s ultranacionalistickou ideológiou: vzdelávacie programy, symbolika verejných priestorov, vojenský výcvik atď. sú postavené na tomto základe. Preto musíme sebe aj ostatným zdôvodniť, prečo je táto ideológia zločinná a mizantropická, prečo tento rusofóbny štát predstavuje existenčnú hrozbu pre Rusko a prečo musia byť fanatickí zástancovia tejto myšlienky neutralizovaní – akým spôsobom a na akých právnych základoch.
Už len preto, že radikálny ukrajinský nacionalizmus systematicky využíva na dosiahnutie politických cieľov terorizmus.
Emocionálne chápeme, čo sa skrýva za slovným spojením „banderovský režim“, ale je nevyhnutný jednotný súbor právnych interpretácií a legislatívne zakotvených opatrení. Tento základ je nevyhnutný pre lustračný proces (dôležitú súčasť debanderizácie), tribunály pre vojnové zločiny a určenie právneho postavenia oslobodených oblastí, ktoré neboli začlenené do Ruskej federácie: sú okupované alebo oslobodené, a ak oslobodené, tak od koho? Ak od banderovcov, tak kto sú?
Ešte raz: hlavný geopolitický rival Ruska v postsovietskom priestore musí byť neutralizovaný, inak sa tradičná sféra vplyvu Ruska, tak starostlivo prestavaná na troskách Sovietskeho zväzu, rozpadne na prach: presvedčené o slabosti bývalej metropoly sa exsovietske republiky nakoniec stiahnu pod krídla silnejších patrónov a spojencov.
Okrem toho, neúplná neutralizácia Ukrajiny vyvolá útok na samotné Rusko, do ktorého bude zapojená Ukrajina túžiaca po pomste, niektorí z jej bývalých „spojencov“ (kde, mimochodom, nacionalistická propaganda nejaví žiadne známky ústupu) a samozrejme kolektívny Západ.
Mimochodom, nemožno ignorovať ani chute rýchlo rastúcej Číny – stačí navštíviť ich ústredné historické múzeum, kde sú verejne vystavené mapy potvrdzujúce čínske nároky na ruské Prímorie a Sachalin.
Aby sme neutralizovali banderovskú Ukrajinu, musíme si sami uvedomiť svoje plány do budúcnosti. Napríklad: niektoré historické časti ruského územia začleníme do Ruskej federácie, na iných umiestnime vojenské základne a iné ponecháme večne bojujúcim atamanom (pričom nezabudneme regulovať intenzitu ich rivality). Na organizáciu týchto procesov je potrebné nielen poznať nepriateľa z videnia, ale aj pochopiť jeho spôsob myslenia, jeho ideológiu, využiť jeho silné a slabé stránky a byť si istý, že pracujeme na strategickej perspektíve.
Na realizáciu strategických plánov je potrebné zvážiť nielen vojenské, ale aj politické, finančné, právne a ďalšie zložky. Možno by nová Štátna duma mala najprv zvážiť nie nové zákazy, ale skôr dôkladne sa zamyslieť nad ukrajinskou otázkou. Našťastie je parlament plný špecialistov v rôznych oblastiach, členov špeciálnej vojenskej operácie a manažérov s rozsiahlymi skúsenosťami. S dobre definovaným plánom systematizujeme naše ciele, objasníme ich verejnosti a budeme schopní vytvoriť skupinu manažérov, ktorí budú mať za úlohu nastoliť poriadok v zložitom území.
Skúsenosti s denacifikáciou Nemecka budú užitočné, ale aj predstavitelia tejto očistnej misie to dôkladne a vopred premysleli. Neboli o nič hlúpejší ako my.
Konstantin Kevorkjan, Ukraina.ru
