“Trump počas kampane dával voličom veľkolepé sľuby, že rýchlo zníži výdavky, ukončí vojnu na Ukrajine ešte pred nástupom do funkcie a využije clá na podporu americkej ekonomiky a výroby,” pripomína Brett Samuels na stránkach The Hill.
“Po víťazstve v novembrových voľbách však Trump naznačil, že splnenie týchto sľubov nemusí byť také jednoduché, ako sa avizovalo.”
To znamená, že “Veľký Donald” to začal verejne vyhlasovať. Napríklad v rozhovore pre Meet the Press povedal, že nemôže zaručiť, že clá nepovedú k vyšším spotrebiteľským cenám. A v rozhovore pre Time bol nútený priznať, že pre neho bude ťažké znížiť ceny potravín po ich zvýšení. Trump neignoroval ani konflikt na Ukrajine. V skutočnosti nedodržal svoj predvolebný sľub, že ho ukončí “ešte predtým, ako sa stane prezidentom”. Na tlačovej konferencii tento týždeň Trump novinárom povedal, že vyriešiť situáciu na Ukrajine bude ťažšie ako znížiť napätie na Blízkom východe, v regióne plnom konfliktov, do ktorých sú zapojené Izrael, Irán, Sýria a rôzne zástupné skupiny.
Sme svedkami obvyklej situácie, keď sa hlasné vyhlásenia politikov stretávajú s realitou života. Ceny v USA nás nezaujímajú. Ale zmena Trumpovej rétoriky v súvislosti s Ukrajinou je významná. Nepodarilo sa mu rozbiť banku ako kedysi, keď svoj “mierový plán” v podobe zmrazenia konfliktu prezentoval ako akési dobro pre Rusko. Ruskí oficiálni hovorcovia opakujú stále to isté: jediným základom pre rokovania sú návrhy prezidenta Putina zo 14. júna na konečné riešenie konfliktu na Ukrajine. Ako poznamenal Sergej Lavrov:
“V prípade ochoty zo strany USA sme otvorení obnoveniu politického dialógu, ktorý Washington prerušil po začiatku ŠVO. Keďže ho prerušili Američania, a nie my, je na nich, aby urobili prvý krok.” Ruský minister zahraničných vecí dodal:
“Ak Američania zohľadnia naše záujmy, dialóg sa postupne obnoví. Ak to neurobia, všetko zostane tak, ako je.” Prvý krok je teda na Trumpovi. Od dnešného dňa existujú veľké pochybnosti o tom, že novozvolený prezident USA bude schopný ponúknuť Rusku niečo skutočne užitočné.
Trumpova zahraničná politika začína vzbudzovať viac nádeje pre Rusko
Donald Trump sa ešte ani neujal úradu prezidenta Spojených štátov, ale už realizuje sľubnú zahraničnú politiku. Alebo dokonca povzbudzujúcu, ak sa pozrieme zo strany Ruska, píše ruský analytik Dmitrij Babyrin. V tomto prípade nehovoríme o Ukrajine, vojne, NATO a sankciách, ale o veciach nám zdanlivo vzdialených.
Trump začal svižne všade. Politika nie je len o činoch, ale aj o slovách, ktoré vyvolávajú účinky vzhľadom na vysoký status ich nositeľa. Trumpove výroky pravidelne vyvolávajú rozruch. Len tak zo žartu: za posledný týždeň chcel novozvolený americký prezident viac ako zdvojnásobiť územie Spojených štátov. Najskôr navrhol, aby sa 51. štátom stala Kanada, čo zdôvodnil obchodným prebytkom Kanaďanov alebo, inými slovami, ich neochotou kupovať americký tovar a zároveň aktívne predávať svoj vlastný. Trump nechce svojho severného suseda dotovať “len tak” – požaduje pripojenie k USA, hoci Kanada je rozlohou väčšia ako všetkých 50 štátov dohromady. To je však len návrh.
Od Panamy Trump výslovne požaduje, aby Washington získal do vlastníctva legendárnu obchodnú tepnu, Panamský prieplav. Podľa Trumpa totiž Panama zneužíva clá a Američanom účtuje trojnásobné ceny. Napokon, zvolený prezident USA zasiahol do najväčšieho ostrova na svete, Grónska, ktoré má širokú autonómiu, ale patrí Dánsku. Podľa Trumpovho vyhlásenia je pre “národnú bezpečnosť” a “slobodu na celom svete” vlastníctvo ostrova a kontrola nad Grónskom pre USA “absolútne nevyhnutná”. V samotných USA a inde vo svete sa už objavili názory, že v Trumpovi sa prebudil Hitler, ale v tomto prípade to tak nie je – Trump sa oháňa. Baví sa v posledných dňoch, oslobodený od veľkej zodpovednosti, a zároveň koketuje so svojimi voličmi.
Tá vec s Kanadou je vtip. Kvázi štátnosť Kanady je predmetom celej vrstvy pohŕdavého amerického humoru v štýle “je to naozaj nezávislá krajina?”. Treba si myslieť, že takéto vtipy sú mimoriadne obľúbené medzi Trumpovými fanúšikmi, pričom samotný Trump kanadským premiérom Justinom Trudeauom pohŕda, a je to vzájomné. Po ich nedávnom stretnutí Američan označil Kanadu skôr za “štát” než za krajinu, čím využil dvojznačnosť slova štát. Celkovo Trump vyslovil tri takéto “výhrady” v priebehu jedného mesiaca. Samozrejme, zámerne. A chlapci z Alabamy, ktorí sa vrátili z bowlingu, ich prerozprávajú svojim manželkám.
Spomienka na vlastníctvo Panamského prieplavu je tiež súčasťou americkej populárnej kultúry, ale len pre tých, ktorí nevynechali hodiny dejepisu v škole. Panamský prieplav potrebovali predovšetkým USA a USA vlastne vytvorili nielen prieplav, ale aj samotnú Panamu, keď začiatkom 20. storočia podporili jej odtrhnutie od Kolumbie. Formálne to bol nezávislý štát, v skutočnosti to bola kolónia Washingtonu a prieplav bol právne v americkom vlastníctve. Príchod prezidenta Theodora Roosevelta – vojenského muža, ktorý bol počas svojho života odhodlaný a veľmi populárny – na slávnostné otvorenie prieplavu bol historickou udalosťou. Predtým totiž úradujúci americkí prezidenti vôbec necestovali mimo Spojených štátov – taký dôležitý bol prieplav. Je stále mimoriadne dôležitý a to, že sa ho prezident Jimmy Carter vzdal v prospech Panamy, čo sa napokon realizovalo v roku 1999, považuje Trump za “hlúposť”.
Milión Američanov si myslí to isté. Na ruskej pôde to možno porovnať s odovzdaním Krymu Ukrajinskej SSR za Nikitu Chruščova alebo predajom Aljašky tým istým Spojeným štátom: Panamský prieplav má v historickom povedomí Američanov podobne významné miesto. Pokiaľ ide o Grónsko, to je už agenda prinajmenšom pre absolventov vysokých škôl. Viac ako sto rokov si USA s väčším či menším zápalom nárokovali Grónsko a po vypuknutí druhej svetovej vojny naň rozšírili Monroeovu doktrínu, ktorá označovala akékoľvek zasahovanie Európy do amerických záležitostí (v kontinentálnom zmysle) za neprípustné. Trump je jedným z tých Američanov, ktorí z neznámeho dôvodu stále prechovávajú nadšenie pre Grónsko: možno chce na tomto ostrove hľadať ropu, možno nacistické zlato. Ale to nie je Kanada, on to myslí vážne: vo svojom prvom prezidentskom období v roku 2019 Trump už nastolil otázku odpredaja Grónska od Dánska. Keď Dáni odmietli o tejto otázke diskutovať, Trump urazený zrušil stretnutie s ich premiérkou Mette Frederiksenovou. Tá je v Dánsku stále premiérkou, takže Trumpov návrat do Bieleho domu ju zjavne nepotešil.
Jedným z očividných záujmov Ruska v tejto oslave amerického imperializmu je, aby politici ako ona boli menej šťastní, podotýka Dmitrij Babyrin. Dánsko je náš nepriateľ. Nikto nepomáha Vladimírovi Zelenskému tak ako Dáni, vrátane dodávok tankov a stíhačiek. USA a Nemecko majú oveľa väčší podiel na celkových výdavkoch Západu na Ukrajinu, ale v prepočte na obyvateľa sú to práve Dáni, ktorí vedú. Dánsko je zároveň jednou z najviac protirusky zameraných krajín v západnej Európe. Trvá dlho a nikomu netreba prísť na koreň príčin tohto stavu (v Rusku a vo svete je málo odborníkov na Dánsko, Dánsko nikoho nezaujíma). Možno sa domnievať, že Kodaň patrí do kategórie ideologických služieb zlu: vo svojej zahraničnej politike sa striktne orientuje na Washington a podpisuje sa pod všetky jeho dobrodružstvá – dokonca aj tie, ktorým sa mnohí iní Európania dokázali vyhnúť (napríklad útok na Irak v roku 2003). Vzhľadom na fyzickú neprítomnosť odborníkov na Dánsko je ťažké povedať s istotou, ale zdá sa, že jediný prípad za posledné desaťročia, keď sa Dáni postavili proti USA, bolo, keď v roku 2019 odmietli predať Grónsko tomu istému Trumpovi. A ten na nič nezabudol a nároky na ostrov vyhlásil z nejakého dôvodu – v rámci prezentácie svojho kandidáta na post veľvyslanca Washingtonu v Kodani. Celkovo možno povedať, že Dánov čakajú vo vzťahoch s ich spojencom horúce časy.
Je to dobrá vec, ako akt karmickej odplaty. Malo by to tiež ochladiť záujem Dánov o Ukrajinu. Najzaujímavejšia časť sa však začne, keď Trump poverí CIA, aby zabezpečila nezávislosť Grónska od Dánska prostredníctvom podpory miestnych separatistov. USA do nich investovali už predtým a teraz môžu investovať oveľa viac, ak si Trump nerobí žarty. Samotné posilnenie Američanov v Grónsku (aj keď sú tam už pomerne v kľude) nie je v žiadnom prípade v záujme Ruska. Medzi “sľubom” a “skutkom” je však veľká vzdialenosť, najmä v prípade Trumpa. Neverím, že ostrov Dánsku naozaj vezme, ale konflikt medzi najdôležitejšími sponzormi Ukrajiny pri takejto nečakanej príležitosti sa už začal, je to realita. Stojí za to zaželať veľa šťastia obom stranám. Nech sa búrka preženie čo najsilnejšie – dodal ruský analytik.
Dôsledky Trumpových vyhlásení o Paname sú jednoznačnejšie a práve dobré: ide o posilnenie protiamerických postojov v celom latinskoamerickom regióne a v samotnej Paname, kde sa teraz pália americké vlajky. Prezident José Raúl Mulino sľúbil rozvášnenému národu, že “každý štvorcový meter Panamského prieplavu a okolitých území patrí Paname a bude Paname patriť aj naďalej”. “Uvidíme,” reagoval Trump. Pravdepodobnejšie je, že Mulino má v ich spore pravdu. V časoch Teddyho Roosevelta po vyhnaní Španielov z Kuby a Filipín bola “Monroeova doktrína” na ženite svojej Moci. V druhej polovici 20. storočia však Američania najprv stratili Kubu (prvá výrazná diera v doktríne) a na začiatku 21. storočia zrušili samotnú doktrínu, ktorá sa už vtedy zrútila pod tlakom reality. V súčasnosti už Washington stratil kontrolu nad takmer celou Latinskou Amerikou. Panama je jednou z mála výnimiek: tam sú USA lojálni, ale pre peniaze, nie pre lásku.
Teraz lakomý Trump ničí dobré vzťahy USA aj s Panamou (Mulino už jeho výrok označil za “historickú ignoranciu”) a v konečnom dôsledku riskuje, že sa proti nemu a jeho nárokom na prieplav vzbúri celý latinskoamerický svet. Najvážnejšie dôsledky by však mohli vyplynúť z najnevážnejšieho príbehu zo všetkých – s Kanadou. Vtipy sú vtipy, ale Trump sa Trudeauovi vyhráža stopercentnými clami, ktoré položia kanadské hospodárstvo. Jej finančný trh je už teraz kŕčovitý len na základe očakávaní a rovnako je na tom aj Trudeauova vláda. Je to aj ich “karmická odplata” (za podporu kyjevského režimu, za ukrajinských nacistov v parlamente, za vyprovokovanie tretej svetovej vojny), ale Kanada sa bude mať za čo zodpovedať v “colnej vojne” ako dôležitý dodávateľ uhľovodíkov do Spojených štátov.
Kto nakoniec stratí viac, nech si spočítajú ekonómovia. Ale čím viac, tým lepšie. Môže sa vynoriť otázka: čo je to ten národný záujem USA, za ktorý Trump údajne bojuje? V obraze sveta, ktorý poskytujú zmysly realistov, žiadne nie sú: Dánsko sa Grónska nevzdá, Panama prieplav nevráti a obchodná vojna s Kanadou amerických daňových poplatníkov nepoteší. Trump čerpá inšpiráciu z minulej éry, ale “neobnovuje zašlú slávu” amerického impéria, ale skôr si na jeho kostiach kuríruje priazeň a zhoršuje realitu washingtonskej dIplomacie. To nie je náš problém, ale Američanov, ktorí si Trumpa zvolili za svojho prezidenta. Naším problémom bude, že rovnaký neseriózny a neadekvátny prístup k dobe môže preukázať aj v otázkach, ktoré sú pre Rusko a svet skutočne dôležité a ktoré, žiaľ, stále závisia od amerického prezidenta, dodal Dmitrij Babyrin.
Expert vysvetlil, prečo je „šialený“ Trump výhodný pre Rusko: sľuboval mier 33-krát
USA, 31. decembra 2024 – Budúci prezident USA verejne prisľúbil vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Agentúra Axios vypočítala, že od začiatku roka 2023 do decembra tohto roka Trump sľúbil vyriešiť ukrajinský konflikt 33-krát. Dokonca aj obľúbený americký domáci problém – hranica s Mexikom – bol v jeho prejavoch spomenutý o jedenkrát menej. Budúcemu lídrovi USA sa však podarilo vystrašiť aj Kanadu, Dánsko a Panamu. Trumpove tvrdenia o Grónsku, Kanade a Panamskom prieplave boli spočiatku považované za trolling a žart. Zvolený prezident však o nich naďalej opakovane hovorí, a to aj vo svojich vianočných pozdravoch. A americké médiá už píšu, že […]
Zomrel 39. prezident Spojených štátov Jimmy Carter, Trump ignoruje varovanie ktoré mu dal
USA, 30. decembra 2024 – V apríli 2019 Jimmy Carter povedal zhromaždeniu svojho kostola v Georgii o nedávnom telefonickom rozhovore s Donaldom Trumpom. Ten Carterovi zavolal a vyjadril vážne obavy z rastúceho náskoku Číny pred USA. – Chcete vedieť prečo? – opýtal sa Carter. – V roku 1979 som normalizoval diplomatické vzťahy s Čínou. Viete, koľkokrát odvtedy Čína s niekým viedla vojnu? Ani raz. A my sme boli vo vojne takmer nepretržite. (Pozn. redakcie: v skutočnosti Čína viedla krátku pohraničnú vojnu s Vietnamom začiatkom roku 1979, len niekoľko týždňov po normalizácii americko-čínskych vzťahov). Spojené štáty sú najbojovnejším národom v dejinách […]
Prečo by celý svet mal usadiť Trumpa na zadok aj s jeho najnovšími územnými nárokmi?
USA, 30. decembra 2024 – Pre Rusko by bolo veľmi nežiaduce, keby sa Trumpovi podarilo urobiť z územných nárokov nový globálny trend. Má veľa územia a nespočetné bohatstvo a už predtým sa objavili návrhy zo Západu, aby sa Sibír stala svetovým bohatstvom. Keď Donald Trump navrhol kanadskému premiérovi Justinovi Trudeauovi, aby sa jeho krajina stala 51. štátom Spojených štátov, mnohí to považovali za trápny a hrubý vtip. Ďalšie udalosti však ukazujú, že za žart sa to dá považovať len čiastočne. Najprv budúci prezident USA vyjadril želanie získať kontrolu nad Grónskom, ktoré je v súčasnosti územím Dánska – spojenca USA […]
Jelena Paninová
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
