Ilustračný obrázok: flickr
V slávnej knihe Josepha Hellera Hlava XXII je na pozadí svetovej vojny majstrovsky a svojským humorom zobrazená tvrdá realita, skrytá za vonkajším pozlátkom hesiel o demokracii. V jednej z epizód poslali hlavného hrdinu, bombometčíka Yossariana, na psychiatrické vyšetrenie, lebo trpel utkvelou predstavou, že ho niekto, koho v živote nevidel a nestretol, chce zabiť. V normálnom svete by taká fóbia bola problémom pre špecialistu, ale v realite druhej svetovej vojny to bola čistá pravda. Tragickou, a v knihe nevyslovenou pravdou, bolo, že Yossariana chceli zabiť nielen všetky obsluhy protilietadlových diel, ktoré nad hlavou uvideli obrys jeho lietadla, ale fakticky aj všetci jeho nadriadení… Úmyselne a zlomyseľne. Preto ho posielali k psychiatrovi.
My dnes „patríme na západ“ a žijeme presne v tom svete, ktorý „vyhral druhú svetovú vojnu“. Trpíme utkvelými predstavami, že naši volení zástupcovia a naši zamestnávatelia sa konšpiratívne dohodli, že budú žiť na náš úkor. A oni na nás posielajú zástupy špecialistov, ktorí nám majú také predstavy vyhodiť z hlavy. Veru, Hlava XXII je obraz nášho súčasného sveta… umelecky prikrášlený.
Ako tento úvod súvisí s 11. septembrom 2001 a pádom Dvojičiek?
Predpokladám, že medzi našimi čitateľmi je už málo takých, ktorí veria oficiálnej verzii vyšetrovacej komisie. Všeobecne vzdelaný človek, ktorý vie vedomosti o prírodných zákonoch použiť a má zdravý sedliacky rozum, sa zdráha uveriť napríklad tomu, že v ohni a pekle rúcajúcej sa budovy neostane z lietadla ani molekula, ale pasy únoscov spadnú na chodník nepoškodené. A v celom príbehu sú takýchto nezrovnalostí stovky. Oficiálna verzia je nehanebný balík lží.
V stredu tohto týždňa bolo výročie. A tak je prirodzené, že mnohé médiá znova pripomínali tieto udalosti. Clayton Morris v nezávislej internetovej televízii Redacted, mal pri tejto príležitosti niekoľko zaujímavých hostí, ktorí ako whistlebloweri alebo investigatívci venovali posledných 20 rokov odhaľovaniu pozadia tohto útoku neviditeľnej chobotnice moci… vlastne na nás všetkých. Jeho traja hostia sa venovali oblastiam, ktoré aj v alternatívnych médiách zatiaľ dostávali menej priestoru, no ich závery stoja na tvrdých faktoch a nedajú sa zhodiť obľúbeným slovom „špekulácia“.
Prvým hosťom bol kapitán Dan Hanley, dlhoročný pilot dopravnej spoločnosti United Airlines a bývalý vojenský pilot. Je zároveň publicistom, aktivistom a prevádzkovateľom portálu 911pilots.org, ktorý združuje podobne zmýšľajúcich pilotov.
Dan tvrdí, že nie je možné, aby lietadlá z 11. 9. 2001 pilotovali neskúsení čerství držitelia pilotských osvedčení, ktorí s riadením Boeingu nemali žiadne skúsenosti. Manéver, ktorým sa let 77 priblížil k budove Pentagonu, pričom zároveň prudko klesal takmer až do nulovej výšky a zároveň urobil obrat o 330 stupňov, by s takou presnosťou zvládol máloktorý profesionálny pilot. Dan Hanley hovorí, že on sám by to určite nezvládol na prvý raz, musel by si ten manéver špeciálne nacvičiť.
Náročné boli aj manévre oboch lietadiel, ktoré zasiahli budovy WTC. V tej rýchlosti by akákoľvek chybička v trvaní sekundy viedla k tomu, že stroj by preletel desiatky metrov pomimo budovy. Dan je presvedčený, že riadenie lietadiel určite nemali v rukách údajní únoscovia. Má odpoveď aj na otázku, kto teda lietadlá riadil – „systém neprerušiteľného autopilota“.
Dan hovorí, že napriek všeobecnému názoru o náročnosti práce pilota sú súčasné systémy autopilota výrazne lepšie. V skutočnosti piloti riadia lietadlá len niekoľko minút pri štarte a pristátí, inak všetko zvláda autopilot, a podstatne stabilnejšie ako ruka človeka. Dokonca v náročných poveternostných podmienkach, napríklad pri zlej viditeľnosti, nechávajú autopilota aj riadiť pristátie, je to bezpečnejšie.
Druhým hosťom bol Aidan Monahan, elektrotechnický inžinier a autor knihy o odhaleniach súvisiacich s útokmi 9/11. Ako elektrotechnický inžinier a špecialista mohol porozprávať veľa podrobností o tom, čo to systém neprerušiteľného autopilota je a aká bola história jeho vývoja. Slovo neprerušiteľný v jeho názve znamená, že systém nie je možné zvnútra lietadla prerušiť a prevziať nad ním kontrolu, takže únoscovia by nemohli riadiť lietadlo, vybavené týmto systémom, ani pri najlepšej vôli a najlepších skúsenostiach. Takýto systém pracuje v dvoch režimoch. Buď je vopred naprogramovaný a automaticky sa riadi súradnicami GPS, alebo je ovládaný diaľkovo. Napriek všeobecnej skepse voči presnosti GPS, hovorí Aidan, boli do neho umelo vložené chyby kvôli možnému zneužitiu. No presná verzia umožňuje riadiť lietadlo týchto rozmerov s maximálnou odchýlkou 3 metre v každom smere.
Aidan hovorí, že výskum autopilotov prebiehal už od konca druhej svetovej vojny a Boeing bol jedným z lídrov. Žiadosť o patent na systém diaľkového riadenia akéhokoľvek dopravného prostriedku bola podaná 19. 2. 2003, ale všetky technické riešenia boli známe už dávno predtým. Napríklad 9. 10. 2001, presne mesiac po páde dvojičiek, bola podaná žiadosť o patent na systém proti únosom lietadiel, ktorý znefunkční riadenie lietadla a umožní lietadlo riadiť na diaľku pomocou autopilota (toto presne je „systém neprerušiteľného autopilota“).
Ostatne, žiadosť o patent na spôsob a zariadenie na pilotovanie lietadla na diaľku bola podaná 19. 1. 1996…
Tretím bol Kevin Ryan, investigatívny žurnalista a vydavateľ časopisu o výskumoch zameraných na 9/11. Udalosti a ich pozadie teda pozná z mnohých stránok, pri tomto rozhovore však s Claytonom Morrisom riešili doteraz málo diskutovanú tému – prečo bola americká armáda, lietadlá protivzdušnej obrany (NORAD), úplne pasívna. USA mali (majú) sústavne vo dne aj v noci vo vzduchu niekoľko bojových strojov a tie sú schopné v priebehu niekoľkých desiatok minút priletieť kamkoľvek nad územím USA.
Kevin Ryan kritizuje oficiálnu verziu vyšetrovacieho výboru, ktorá tvrdí, že protivzdušná obrana sa o únosoch lietadiel dozvedela príliš neskoro. No podľa podrobného časového prehľadu udalostí sa chybou jedného z únoscov letový dispečing 15 minút po štarte letu 11 z Bostonu dozvedel o únose. Bolo to najmenej 30 minút predtým, než toto lietadlo zasiahlo jednu z veží WTC. O podobných incidentoch automaticky dostáva informáciu NORAD Viacerí vysokí funkcionári NORAD svedčili pod prísahou v Kongrese, že o únosoch lietadiel vedeli a letectvo monitorovalo ich pohyb. Napriek zjavnému nesúladu ich výpovedí so záverečnou správou vyšetrovacej komisie, nikto nebol potrestaný za klamstvo pod prísahou. A v USA sa tieto veci berú vážne s následkom niekoľkoročného väzenia. (Čo znamená, že neklamali letci, ale klame záverečná správa.)
Okrem toho sa zdá, že práve 11. 9. 2001 boli vytvorené podmienky na chaos a nedorozumenia. Viacerí z najvyšších funkcionárov velenia NORAD neboli v daný deň v práci, lebo služobne boli mimo, dokonca mimo USA. Najvyšším veliacim dôstojníkom letectva bol v ten deň generál Jumper, ktorý bol čerstvo nominovaný do funkcie a bol to jeho prvý deň „v práci“. Naviac, letectvo práve vykonávalo cvičenia s vecnou náplňou, ktorá sa presne zhodovala s tým, čo sa dialo v realite – že došlo k únosu lietadla a únoscovia plánujú sebevražedným útokom zasiahnuť niektorú z dôležitých budov. Podľa svedectiev letcov boli niektorí dôstojníci v prvom momente po oznámení skutočných únosov presvedčení, že ide o cvičenie, ktoré začalo skôr ako bol plánovaný čas.
Podľa informácií Kevina Ryana by niektoré z bojových lietadiel NORAD, ktoré momentálne boli vo vzduchu, boli schopné dostihnúť unesené Boeingy skôr, ako došlo k zásahu budov, avšak z nevysvetlených dôvodov dostali rozkaz letieť podzvukovou rýchlosťou a najskôr dosiahnuť pohotovostný priestor nad Atlantikom. Títo piloti boli cvičení na podobné situácie a v takýchto prípadoch by sa najskôr pokúsili priletieť čo najbližšie k lietadlu, získať kontakt s únoscami a prinútiť lietadlo núdzovo pristáť na najbližšom letisku. V prípade nespolupráce únoscov by nasledovalo zostrelenie lietadla, ale vojenskí piloti mali rozkazy, podľa ktorých by lietadlo únoscov zneškodnili aj priamym nárazom svojho stroja, keby kvôli poruche alebo z iných dôvodov nemohli použiť zbrane. Toto, podľa mienky Kevina Ryana, bol aj dôvod, prečo piloti dostali rozkazy, ktoré im zamedzili priblížiť sa k lietadlám za letu – pravdepodobne by zistili, že únoscovia lietadlo neovládajú a zostrelili by ho.
Záver:
Udalosti z 11. 9. 2001 mali mnoho ďalekosiahlych dôsledkov a úplne zmenili svetový poriadok, ako sme ho poznali pred rokom 2000. Jednou z najvýznamnejších vecí bolo prijatie zákona Patriot act, ktorý dáva prezidentovi USA mimoriadne právomoci na použitie ozbrojených síl a tajných služieb na území USA aj mimo neho, bez toho, aby o svojich krokoch musel informovať Kongres a vyžiadať si jeho súhlas.
Tým sa udalosti z 11. 9. 2001 stávajú ukážkovým príkladom hybridnej občianskej vojny mocenských štruktúr proti vlastným občanom, proti demokracii.
Žijeme v Hlave XXII a ak sa nás pri sledovaní správ o tom, čo sa vo svete okolo nás deje, zmocňujú zlé predtuchy alebo až paranoidná fóbia, psychiater nám nepomôže. Musíme si pomôcť sami a treba začať tým, že sa rozhodneme nebáť pravdy.
