Vietor sa žení so zemou, no
kto si vezme mňa?
Po kryhách idem bohorovno —
ach, cesta ohromná!
Nevesta vo fialkách celá,
a závoj — snežný lem.
Kde zmizol pokoj tvojho tela,
Ó najčistejšia zem?
Zacnelo sa mi po nábreží
horúcom ani kov.
Po kryhách ľadu prudko bežím,
po ceste topelcov.
Ak zhyniem — nevyslovte vetu:
nechcelo sa jej žiť.
Chcem iba šťastie sebe, svetu
dohnať a privábiť.
(preložil Milan Ferko)
