Sankcie proti Rusku trafili „tesne vedľa“…
Koncom tohtoročnej jari EU výrazne zvýšila nákupy ruskej ocele a železa. Import dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2022. RF obnovila svoj status najväčšieho exportéra do EU pre túto komoditu. Iba v mesiaci máji RF exportovala do EU kovy a výrobky z nich do EU v hodnote 373,1 mil. eur. Medziročný nárast je + 1.2% a medzimesačný nárast dokonca + 29%.
Polotovary zo železa a nelegovanej ocele boli exportované do EU za 175 mil. eur a ferozliatina za 81 mil. eur. V 2022 EU zaviedla embargo na dovoz ruských hotových hutnáckych výrobkov, no dovozu polotovarov a suroviny sa to netýka.
Najväčším nákupcom v spomenutých komoditách je Taliansko /zvýšilo dovoz z RF 1,6 krát na hodnotu 120 mil,/ a Holandsko /rast až 7,3 krát na hodnotu 78,5 mil. eur/. RF z prvých dvoch priečok importérov znovu vytlačilo J.Koreu a Indiu. Vzrástli aj hodnoty nákupu ruského hliníka /medzimesačne 1 a pol krát a dosiahli hodnotu 97,8 mil. eur mesačne/. Najviac ruského hliníka nakúpilo Nemecko /11 násobný nárast na 16,2 mil. eur mesačne/, Taliansko / 4-násobný nárast na 18,7 mil.eur mesačne/ a Švédsko / 5 násobný nárast na 7 mil. eur mesačne/.
Ukazuje sa, že napriek stratégii EU eliminovať ruské kovové dovozy na nulu do 2026-2028 sledujeme opačný vývoj. Pred vojnou prichádzalo z RF a UA do Európy 60% kovových komodít. Táto závislosť EU na nich sa po eliminácii UA zvyšuje. Veľké hutnícke a oceliarske korporácie dnes EU žiadajú o odklad termínu zastavenia dovoz, ba volajú po jeho úplnom zrušení.
Je paradox, že ruský export železa, ocele, hliníka a pod. sa neskôr používa na výrobu zbraní proti Rusku. Rusi o tom vedia, no zjavne im táto situácia vyhovuje.
Iný paradox obchodu EU-RF sa objavuje v úplne inej oblasti. V exporte skorého skleníkového ovocia a zeleniny z RF do EU. RF vďaka lacnej energii a lacným umelým hnojivám Rusko cenovo valcuje skorú zeleninu pestovanú v EU alebo dovážanú zo zámoria. V 1.pol. 2024 predstavoval ruský export skorej skleníkovej zeleniny do Poľska 6 000 ton. Nie je to zatiaľ veľký objem, no trend je jednoznačný. Nielen ruské hutníctvo ale aj agroprodukcia sa po takmer troch rokoch vojny stávajú pre EU veľkou konkurenčnou výzvou.
Posledné zníženie dodávok plynu z Nemecka do Česka a aktuálny /možno krátkodobý/ pokles cien zlata ukazujú na celkove na zaujímavé trendy vývoj hospodárskej vojny EU kontra Rusko. Zdá sa, že nie všetko bruselskí stratégovia domysleli až do konca. Zdá sa, že hospodársku silu Ruska mierne povedané „podcenili“.
