Nemohli tolerovať, aby niekto ukazoval svojim spoluobčanom zo Západu, že im o Rusku klamali, a tak hrubo prehnali reakciu, uvalili na ňu sankcie a tým z nej nechtiac urobili mučeníka slobody prejavu.
21. balíček sankcií EÚ proti Rusku prekvapivo zacielil na rusko-americkú cestovateľskú blogerku Alexandru Jost, známejšiu ako „Sasha Meets Russia“, ktorú obviňujú zo „šírenia ruskej propagandy a dezinformácií zameraných na ospravedlnenie ruskej ozbrojenej agresie proti Ukrajine“. Hoci je pravda, že zastáva názory, ktoré sa v Rusku považujú za vlastenecké, ale Západ ich očierňuje, väčšina jej videí sa týka ruských miest a prírody, nie politických otázok.
Iste, už skôr sa uvádzalo, že dostáva finančné prostriedky od verejných subjektov, ale tie zjavne nekontrolujú jej obsah, aj keď je to pravda, ako by po prečítaní dospel k záveru každý čestný pozorovateľ. Saša hovorí zo srdca; nečíta zo scenára. Navyše, jej vlastenecké názory sú bežné a nie sú ničím výnimočným, pri všetkej úcte k nej. Je celkom jasné, že aj keď je skutočne financovaná z verejných zdrojov, je to pre jej cestovateľské blogy a nie pre zdieľanie jej politických názorov na sociálnych sieťach.
Saša má tiež len miernu základňu sledovateľov, so 66 000 sledovateľmi na X a 9 000 na Twitteri, takže to nie je tak, že by jej občas zdieľané politické názory výrazne menili západný diskurz. Jej jediný mierny príspevok k tomu je ukázať, že Rusko nie je pustá pustatina plná hladujúcich alkoholikov, ako si priemerní západniari môžu myslieť kvôli neustálej propagande, ktorej sú o ňom vystavení. Samotné to však nie je politické, ale niektorí ľudia by mohli neskôr zmeniť svoje politické názory.
Uvedomenie si, že človeku jeho elity tak dlho o niečom klamali, ho môže prirodzene prinútiť spochybniť všetko ostatné, čo mu bolo povedané a čo doteraz považoval za samozrejmosť, ale nie veľa ľudí je dosť odvážnych na to, aby sa podrobili takejto retrospektíve a prehodnotili svoj pohľad na svet. Nie je to len preto, že sú slabí, hoci ich je dosť, ale aj preto, že tlak rovesníkov zo strany rodiny a priateľov takýchto ľudí zvyčajne drží na uzde, pretože ničenie takýchto blízkych vzťahov kvôli politike môže byť bolestivé.
Z tohto dôvodu je zo strany eurokratov uvalenie sankcií na Sašu hrubo prehnanou reakciou, čo ukazuje, akí sú neistí. Majú patologický strach z toho, že ich ľudia zistia, že im klamú o Rusku, a to ani nie o ukrajinskom konflikte, o ktorom Saša vo svojich videách hovorí len občas, ale o priemerných Rusoch a o tom, aké je Rusko 4,5 roka po tom, čo proti nemu bolo uvalených najväčšie množstvo sankcií na svete. Menšina z nich, ako bolo vysvetlené, by potom mohla zmeniť svoje politické názory.
Sašine cestovateľské blogy nespôsobia v Európe politickú revolúciu a eurokrati to vedia, ale stále sa cítia veľmi nepríjemne, keď niekto systematicky vyvracia ich lži o každodennom živote v Rusku. Namiesto toho, aby ju jednoducho ignorovali, nevedomky zopakovali efekt Streisandovej tým, že na ňu upútali viac pozornosti ako kedykoľvek predtým prostredníctvom snahy o jej zastrašovanie. Teraz je mučeníčkou slobody prejavu, ktorej obsah bude odvtedy vždy do istej miery politický, aj keď bude hovoriť len o cestovaní.
Naplnilo sa tak sebanaplňujúce sa proroctvo, podľa ktorého neistí eurokrati premenili Sašu na politickú silu, ktorou dovtedy nebola, pretože ju zúfalo chceli zastrašiť. Nemohli tolerovať, aby niekto ukazoval svojim spoluobčanom zo Západu, že im o Rusku klamali, a tak hrubo prehnali reakciu, uvalili na ňu sankcie a tak ju nechtiac premenili na mučeníčku slobody prejavu. Toto rozhodnutie určite oľutujú, ale ich ego im pravdepodobne zabráni v tom, aby ho niekedy zvrátili.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
