Mnoho nezávislých výskumníkov prišlo do styku s príbehmi o sarkofágoch s 5-metrovými obrami, ktoré boli objavené v altajskej oblasti Sibíri počas sovietskej éry v prvej polovici 20. storočia (1929). Všetky podrobné informácie o tomto objave boli utajené bezpečnostnými službami, pod ktorých ochranou boli tieto artefakty odvezené na neznáme miesto. Nezávislí výskumníci nedokázali zistiť ich miesto pobytu. Jeden z drevených sarkofágov objavených v roku 1929 je však teraz uchovávaný v Ermitáži.
Ukázalo sa však, že podobný príbeh s objavom sarkofágov s 5-metrovými ľuďmi sa odohral v Ruskej ríši v predchádzajúcom storočí. O tomto príbehu veľa ľudí nevedelo, preto uvádzame fragment videa „Sarkofágy zo Sibíri“ od Alexandra, tvorcu kanála „Denník výskumníka“. Tu je to, čo o tom hovorí:
„V roku 1855 cestovali ruskí archeológovia na Sibír, do pohoria Altaj. Podľa miestnych obyvateľov sa tam nachádzalo údolie starovekých pohrebných mohýl. Špecialisti vykonávali vykopávky niekoľko mesiacov a objavili osem drevených sarkofágov a množstvo artefaktov z 3. a 4. storočia pred Kristom.
Nálezy boli prevezené do Petrohradu, kde ich študovali poprední akademici krajiny. Uplynulo však viac ako 15 rokov a o sarkofágoch ani iných nálezoch z altajskej expedície neboli zverejnené žiadne informácie. Napriek tomu sa niektorí zvedaví výskumníci v spolupráci s novinármi pokúsili dozvedieť niečo o vedeckom výskume vykonanom na predmetoch privezených zo Sibíri.
V tom čase však už bola Darwinova teória akceptovaná a oficiálne správy o obroch v Európe a následne aj v Ruskej ríši sa prestali publikovať. Hoci očití svedkovia a niekoľko členov tejto expedície hlásili, že sarkofágy boli dlhé 5-5,5 metra, v Ruskej ríši sa objavila prvá správa, že akademici zatajujú pravdu o Sibírskych obroch. Ako dôkaz bola použitá fotografia sarkofágu. Bol skutočne veľmi veľký pre bežného človeka.
Samozrejme, to nie je 100 % dôkaz existencie obrov. Háčik je však v tom, že ak by sa vo vnútri nachádzala obyčajná múmia, bola by vystavená verejnosti v múzeu, ako to bolo v tom čase zvykom. Nakoniec bol celý príbeh zabudnutý uprostred udalostí začiatku 20. storočia. Sarkofágy sa zázračne „vyparili“. Múmie vo vnútri tiež. Zostali len úlomky keramiky a predmety z domácnosti, čo by nikoho neprekvapilo.
Mimochodom, podľa výskumníkov, ktorí sa snažili zistiť miesto alebo iné informácie o sibírskych obroch, sarkofágy obsahovali nápisy v neznámom jazyku. Dá sa teda povedať, že to bol celý národ s vlastnou pohrebnou kultúrou a jazykom…“
Veríme, že príbehy o objavení obrovských sibírskych sarkofágov a ich záhadnom zmiznutí nie sú len „náhodou“, ale výsledkom úmyselného konania tajných spoločností, ktoré ovládajú aj oficiálnu vedu. A keďže nezapadajú do oficiálnej verzie dejín, tak ich pred nami skrývajú, ako aj mnoho iných zaujímavých artefaktov. Je tiež jasné, že tieto tajné spoločnosti sa snažia privlastniť si tajné technológie a vedomosti minulých civilizácií, aby ich využili na dosiahnutie globálnej moci nad ľudstvom. Existujú však aj nepriame dôkazy o tom, že sa niekoho boja viac ako smrti, a preto nedovoľujú obyčajným smrteľníkom prístup k týmto „zakázaným“ vedomostiam…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
51
