- Popravy v Saudskej Arábii ukazujú na nedostatok spravodlivosti a ochrany práv jednotlivcov.
- Rodiny obetí neboli informované, čo poukazuje na porušenie základných ľudských práv.
- Pracovné podmienky pre migrantov v Saudskej Arábii sú často katastrofálne a vykorisťovateľské.
- Saudská Arábia vykonáva poprávy bez riadneho súdneho procesu, čo je neprijateľné.
Bangladéšske úrady požadujú vysvetlenie po tom, čo Saudská Arábia popravila dvoch bangladéšskych občanov za nešpecifikovaný „nemravný čin“ v mešite v Mekke.
Týždenník The Week informoval, že Nazrul Islam Basir, údržbár v mešite Masjid al-Haram v Mekke, a Siti Akhtar boli popravení 14. októbra na základe trestu, o ktorom rozhodol sudca podľa vlastného uváženia. Basirova rodina tvrdí, že bol zatknutý osem mesiacov po príchode do Saudskej Arábie pred štyrmi rokmi.
„Neslušný čin“ nie je bližšie špecifikovaný, ale podľa prvých správ bol pár pristihnutý pri bozkávaní sa v mešite. Nech už to bolo akokoľvek, BBC informovala, že súd to považoval za porušenie „posvätnosti“ mešity.
Basirův otec o tej žene povedal: „Ani ju nepoznáme. Počul som, že pracovali na tom istom mieste,“ hoci iný neidentifikovaný člen rodiny tvrdil, že syn priznal, že s ňou mal „poměr“. Rodina trvá na tom, že ich syn „mal spor s pakistanským kolegom, ktorého obvinili zo sprisahania proti nemu.“
Pokiaľ ide o Akhtarovú, denník Indian Express uviedol, že podľa jej otca bola falošne obvinená a uväznená po tom, čo sa pred približne 3 a pol rokom pohádala s inými pracovníčkami. Po tom, čo sa s ňou rok nedalo skontaktovať, začala rodinám volať každý mesiac, avšak o svojej právnej situácii poskytovala len málo konkrétnych informácií. „Počas jedného z jej posledných telefonátov povedala, že by ju mohli prepustiť z väzenia o dva mesiace. Z väzenia nám volala ešte pred 15 dňami. Ani vtedy sa však o svojom treste nezmienila,“ povedal jej otec.
Ani bangladéšske úrady, ani rodiny obetí neboli o poprave vopred informované. „V tejto súvislosti sme predložili verbálnu nótu saudskému ministerstvu zahraničných vecí, v ktorej žiadame o formálne potvrdenie tejto záležitosti,“ uviedol bangladéšsky generálny konzulát v Džidde. Agentúra Reuters informovala, že k 20. októbru Saudská Arábia stále neodpovedala.
Osobná, politická, občianska a náboženská sloboda sú prakticky neexistujú v Saudskej Arábii, sunnitskej islamskej monarchii, v ktorej je spravodlivosť definovaná komplexnými predpismi šaría.
Saudská Arábia je tiež domovom približne 3,5 milióna bangladéšskych robotníkov (okrem ďalších miliónov z iných krajín), ktorí posielajú do svojich domovín značné finančné prevody. Humánne zaobchádzanie s týmito pracovníkmi je však už dlho vážnym problémom.
„Je nepopierateľné, že mnohí cudzinci zamestnaní v kráľovstve, či už na najnižších alebo najvyššie kvalifikovaných pozíciách, sa vrátili domov bez sťažností,“ uvádza sa v správe z roku 2004 organizácie Human Rights Watch. „Pre ženy a mužov, ktorí boli vystavení katastrofálnym a vykorisťovateľským pracovným podmienkam, sexuálnemu násiliu a porušovaniu ľudských práv v rámci systému trestného súdnictva, však Saudská Arábia predstavovala osobnú nočnú moru.“
V správe boli vypočutí mnohí pracovníci a ich rodiny z viacerých krajín, ktorí opisovali širokú škálu utrpení, z ktorých najextrémnejšie boli „päť prípadov migrujúcich pracovníkov, ktorí boli v Saudskej Arábii popravení sťatím hlavy bez vedomia ich veľvyslanectiev alebo najbližších príbuzných.“
Nedávno Európska saudská organizácia pre ľudské práva (ESOHR) uviedla minulý december, že Saudská Arábia vykonala v roku 2025 347 popráv, „čo predstavuje nový rekord pre túto krajinu“ po tom, čo predchádzajúci rekord stanovilo už rok predtým. Šesťdesiatdeväť percent z nich bolo za drogové delikty, ktoré sa na Západe zvyčajne netrestajú smrťou, a 79 % “bolo za zločiny, ktoré “nespĺňali medzinárodnú právnu hranicu ‚najzávažnejšieho zločinu‘,“ podľa tejto organizácie.
Okrem toho 57 % týchto popráv sa týkalo cudzincov a „často“ došlo k porušeniu práva na riadny súdny proces a k zanedbaniu povinnosti informovať ich rodiny až po vykonaní trestu.
