Jeho tvrdenie, že „NATO má prostriedky na zrovnanie“ tohto regiónu so zemou, bolo zďaleka najskandálnejšou časťou, ale zároveň presadzoval remilitarizáciu Nemecka a vyzval na zahrnutie Ukrajiny do navrhovanej „Európskej obrannej únie“ ako implicitných zadných vrátok k členstvu v NATO.
RT upriamil pozornosť na nedávny rozhovor litovského ministra zahraničných vecí Kestutisa Budrysa pre švajčiarske noviny Neue Zurcher Zeitung, v ktorom vyhlásil, že „NATO má v prípade núdze prostriedky na to, aby zrovnalo so zemou ruské základne protivzdušnej obrany a raketových systémov (v Kaliningrade).“ Hoci to bola zďaleka najskandálnejšia časť, aj iné si zaslúžia pozornosť. V tomto článku sa budeme venovať presne tomu a potom budeme analyzovať zvyšok toho, čo zdieľal, v širšom kontexte.
Prvou zaujímavou časťou boli Budyrsove narážky, že Litva sa chce zmeniť na „pevnosť“ podobnú Kaliningradskej ríši (takto označil túto exklávu neskôr v rozhovore) drastickým zväčšením rotačných síl protivzdušnej obrany NATO na svojom území, aby jeho krajina koncepčne pripomínala „ježka“. Taktiež implicitne kritizoval poľského premiéra Donalda Tuska za to, že koncom minulého mesiaca pochyboval o lojalite USA voči NATO, keď vtipne poznamenal: „Ak aj my pochybujeme o článku 5, prečo by mu mal veriť náš protivník?“
Budrys k tejto téme povedal, že o tom „nemá žiadne pochybnosti“ a dodal, že „vojská NATO sú už umiestnené v Litve. Všetko, čo tam vidím, to potvrdzuje. Existujú jasné plány, ako sa má náš región brániť. Nemecko preberá ústrednú zodpovednosť. Bundeswehr tam do konca roka 2027 umiestni kompletnú nemeckú brigádu. To je 5 000 mužov a žien. Som hlboko presvedčený, že Nemecko sa zaviaže k bezpečnosti a obrane našej krajiny. Nemecko nám dalo slovo.“
Následne vyhlásil, že „sme najväčšími podporovateľmi“ cieľa Nemecka stať sa najsilnejšou armádou v Európe, čo podľa nedávno varovaného ruského podpredsedu Bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva predstavuje hrozbu podobnú tej z roku 1941 na hraniciach jeho krajiny. Poľská konzervatívna opozícia je proti tomu tiež z podobných dôvodov, pretože im to pripomína hrozbu Nemecka pre ich vlastnú krajinu z roku 1939. Budrys potom vyzval Európu, aby ďalej posilnila svoju vlastnú jadrovú protiváhu voči Rusku.
Budrys ďalej obhajoval novú litovskú politiku výcviku školákov v boji s dronmi, ktorú označil za adaptáciu na „novú strategickú realitu“, ktorá podľa neho musí viesť k tomu, že sa EÚ stane globálnou mocnosťou, aby mohla zmariť údajné hrozby zo strany Ruska, Blízkeho východu a Sahelu . V hypotetickom scenári rozpadu EÚ očakáva „ešte rýchlejšiu regionalizáciu, napríklad v seversko-baltskom regióne“. V tejto súvislosti potom neslávne pohrozil Kaliningradu.
Nakoniec Budrys navrhol „Európsku obrannú úniu“ s Ukrajinou, čím naznačil riešenie na posilnenie jej de facto členstva v NATO. Poľský konzervatívny prezident Karol Nawrocki však pred minuloročnými voľbami podpísal záväzok, že nepodpíše žiadny zákon ratifikujúci vstup Ukrajiny do NATO, takže je nepravdepodobné, že by schválil nejaké riešenie ani pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027. Návrh Litvy preto predstavuje ďalšiu zlomovú čiaru medzi ňou a poľskými konzervatívcami.
Z týchto ďalších častí jeho rozhovoru vyplýva, že Litva má problémy s vládnucimi liberálmi aj konzervatívnou opozíciou v Poľsku. Pokiaľ ide o prvú stranu, skritizoval Tuska za pochybnosti o lojalite USA voči NATO, zatiaľ čo druhá strana nepodporuje remilitarizáciu Nemecka ani nechce vstup Ukrajiny do NATO zadnými vrátkami. Ak sa po voľbách na jeseň 2027 vrátia k moci, nie je pravdepodobná žiadna kríza v bilaterálnych vzťahoch, ale mohli by „oplatiť láskavosť“ tým, že by sa zamerali na ťažkú situáciu poľskej menšiny v Litve.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
