- Sexuálna revolúcia 60. rokov podporovala pedofíliu a sexualizáciu detí.
- Nemecký Bundestag dekriminalizoval držbu detskej pornografie, čo vyvolalo kontroverzie.
- Kresťanskodemokratická únia nesúhlasí s dekriminalizáciou detskej pornografie.
- Pedofilní aktivisti v Nemecku podporujú zrušenie zákonov o detskej pornografii a nižšie tresty.
V roku 2010 Jan Flesichhauer a Wiebke Hollersen napísali pre Der Spiegel mrazivú esej s názvom “Ako ľavica zašla priďaleko.”Jedným z cieľov nemeckého hnutia roku 1968 bolo sexuálne oslobodenie detí,” napísali. “Pre niektorých to znamenalo prekonanie všetkých sexuálnych zábran, čo vytvorilo atmosféru, v ktorej sa aj pedofília považovala za pokrokovú.”
Táto klíma zahŕňala diskusie o tom, či by sex s deťmi mohol byť pre deti zdravý, a úvahy o tom, že by to mohlo byť súčasťou programov materských škôl: “Zápisky pedagógov’ naznačujú, že kládli veľmi veľký dôraz na sexuálnu výchovu. Takmer každý deň sa žiaci hrali hry, pri ktorých sa vyzliekali, spoločne čítali pornočasopisy a pantomimicky predvádzali pohlavný styk.”
Ako Fleischhauer a Hollersen dospeli k záveru: “Členovia hnutia z roku 1968 a ich nasledovníci boli zachvátení zvláštnou posadnutosťou detskou sexualitou.”
Konzervatívny odpor voči sexuálnej revolúcii, ktorá otriasla Západom, ju nedokázal zvrátiť späť – ale podarilo sa zastaviť snahu o sexualizáciu detstva – aspoň do posledných rokov, keď sa “Hodina príbehov o kráľovnej draka;” explicitná, inštruktážna sexuálna výchova a transformácia detí stali normou. V Nemecku totiž niekoľko propedofilných aktivistov oslavuje po tom, čo Bundestag (nemecký’parlament) odhlasoval dekriminalizáciu držby detskej pornografie.
Zákon, ktorý prešiel 16. mája, odstraňuje časť nemeckého trestného zákona, ktorá označovala držbu detskej pornografie za federálny trestný čin. Keď zákon vstúpi do platnosti o tri roky, znížia sa minimálne tresty za prechovávanie materiálov so sexuálnym zneužívaním detí a tento trestný čin bude “degradovaný” na priestupok. Minimálne tresty sa teraz znížia len na tri mesiace za držanie alebo získavanie detskej pornografie a na fraškovitých šesť mesiacov za distribúciu detskej pornografie.
Predchádzajúci povinný minimálny trest bol jeden rok, zavedený v roku 2021, keď bolo držanie detskej pornografie klasifikované ako trestný čin. Ako uviedla Genevieve Glucková na stránke Reduxx informovala, tento krok narazil na tvrdý odpor:
V reakcii na prijatie zákona predseda združenia ‘Nemecká pomoc deťom– Stále zastúpenie detí’ (Deutsche Kinderhilfe– Die ständige Kindervertretung), Rainer Becker, upozornil, že Nemecko by zmenou zákona mohlo porušiť smernicu Európskej únie, ktorá klasifikuje akékoľvek detské pornografické médiá ako závažný trestný čin.
Kresťanskodemokratická únia (CDU) Kresťanskosociálnej únie Bavorska (CSU) vydala vyhlásenie o nesúhlase ‘Šírenie, držanie a získavanie detskej pornografie musí v zásade zostať klasifikované ako trestný čin,’ uvádza sa vo vyhlásení.
‘Aj keď zvýšenie trestnej sadzby v § 184b Trestného zákona v roku 2020 viedlo v niektorých prípadoch k praktickým problémom, plošné zníženie trestnej sadzby je nesprávnym riešením. Zmena by sa mala obmedziť na problematické prípady a účinne ich riešiť. Vedecké zistenia ukazujú, že ak sa rámec trestov posunie smerom nadol, aj tresty ukladané v praxi bývajú nižšie.’
Samotné zdôvodnenie zníženia kategórie prechovávania detskej pornografie na priestupok bolo príkladom toho, ako dôkladne pornografia otrávila západné spoločnosti. Podľa návrhu zákona treba brať ohľad na rodičov a učiteľov, ktorí sa ocitnú v držbe detskej pornografie po nájdení tohto materiálu v telefónoch svojich detí alebo žiakov. Z článku 1 nového zákona:
Takéto prípady sa vyskytovali obzvlášť často u rodičov a učiteľov starších detí alebo mladých ľudí, ktorí u nich našli detskú pornografiu a odovzdali ju iným rodičom, učiteľom alebo vedeniu školy, aby ich informovali o probléme. Zníženie skutkovej podstaty na priestupok je naliehavo potrebné aj preto, aby bolo možné primerane a pružne reagovať na veľký podiel mladistvých páchateľov. Aj v tomto prípade páchatelia spravidla nekonajú preto, aby ich obsah detskej pornografie sexuálne vzrušoval, ale skôr z pohnútok typických pre vývojové štádium dospievania, ako je naivita, zvedavosť, túžba po dobrodružstve alebo snaha zapôsobiť.
Kritici návrhu zákona poznamenali, že výnimky pre takéto prípady mohli byť pomerne ľahko vyčlenené bez plošného zníženia minimálnych trestov za trestné činy súvisiace s detskou pornografiou, a ako upozornil Gluck, tento krok ocenili pedofilní aktivisti vrátane “známej nemeckej propedofilnej aktivistickej skupiny… Krumme-13 alebo K13.”Táto skupina je “označovaná ako ‘svojpomocná’ organizácia pre ‘pedosexuálov” a 17. mája vydala vyhlásenie, v ktorom svojim čitateľom stíhaným za detskú pornografiu odporúča, aby ich právnici “podali v mene svojich klientov v prebiehajúcich konaniach žiadosti o prerušenie konania” s cieľom dosiahnuť o tri roky nižší trest.
Krumme-13, ako informoval Gluck, založil Dieter Gieseking, ktorý roky znášal obvinenia z detskej pornografie a v dôsledku toho si odpykal viacero trestov odňatia slobody. Gieseking šiel v šľapajach mnohých sexuálnych revolucionárov zo 60. rokov a požadoval zníženie alebo zrušenie veku súhlasu. “Tabu pedofílie sa musí konečne prelomiť na všetkých úrovniach spoločnosti,” povedal v roku 2014. “Ak sa pedofil môže priznať bez strachu z vylúčenia alebo dokonca démonizácie, potom je to najlepšia prevencia proti zneužívaniu detí… Z hľadiska sexuálnej politiky je veková hranica súhlasu 12 rokov vhodná a v dnešnej’osvietenej spoločnosti už dávno potrebná. Sú chlapci a dievčatá, ktorí preberajú iniciatívu v priateľskom a sexuálnom vzťahu s pedosexuálom.”
Krumme-13 chce tiež zrušiť všetky zákony o detskej pornografii a tento najnovší krok nemeckého Bundestagu považuje za krok správnym smerom. To by malo byť hlboko, hlboko znepokojujúce najmä preto, že sexualizácia detí, ktorú zastavil sociálno-konzervatívny odpor voči sexuálnej revolúcii v 70. a 80. rokoch minulého storočia, sa v poslednom desaťročí vracia s pomstou.
