SLOVENSKO: Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok (28.1.2021) schválili Bezpečnostnú stratégiu SR. Po 16 rokoch tento dokument odobrila nie len vláda, ale aj parlament.
Bezpečnostná stratégia konštatuje, že globálna bezpečnosť sa vo viacerých ohľadoch zhoršila, čo má priamy dosah na bezpečnosť a odolnosť SR. Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nej čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť. Dokument podporilo 77 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 14, zdržalo sa 31 poslancov.
Za bola väčšina koalície, nikto zo Smeru nehlasoval ZA, zdržali sa Fico, Pellegrini, Saková, Tomáš, PROTI boli Marek a Marián Kotleba, Mazurek, Medvecký, Beluský, Šimko, Mizík, Schlosár, Krúpa, Sulanová, Kočiš, Ďurica, Suja, Urban.
SR deklaruje v stratégii podporu dodržiavania princípov a noriem medzinárodného práva. Hlási sa tiež k Organizácii Spojených národov. USA pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO. Rozvíjať chce aj vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev. Zároveň však podľa stratégie svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru. Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ. Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.
Poslanci Národnej rady SR v stredu (27.1.2021) schválili Obrannú stratégiu SR. Dokument hovorí, že základným cieľom obrannej politiky SR je zachovanie jej zvrchovanosti, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Za najúčinnejší spôsob obrany považuje SR kolektívnu obranu v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO). Zo 120 prítomných poslancov dokument podporilo 108 z nich, proti boli 11, zdržal sa jeden. Posledná parlamentom schválená stratégia bola z roku 2005.
ZA hlasovali všetci poslanci Hlasu – Pellegrini, Saková, Tomáš, Raši, Žiga, Šutaj … Rovnako ZA hlasovali všetci prítomní poslanci Smeru, vrátane Fica, Kamenického, Blanára a PROTI boli Kotleba, Mazurek, Kočiš, Ďurica, Suja, Urban, Beluský, Šimko, Mizík, Krupa, Sulanová.
„Členstvo v NATO a Európskej únii umožňuje Slovenskej republike spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by samostatne nebola schopná zabezpečiť,“ konštatuje sa v stratégii. Účasť na obrannom úsilí NATO a EÚ podľa dokumentu tiež zväčšuje možnosti presadzovať bezpečnostné záujmy SR vo svete a ovplyvňovať širšie bezpečnostné prostredie.
Oblasť riadenia obrany štátu sa má skvalitniť prostredníctvom včasnej a koordinovanej identifikácie a analýzy hrozieb a ich rizík, prípravy orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy na riadenie a plnenie úloh obrany štátu a prípravy obranných kapacít a plánovania ich použitia vo väzbe na plánovacie procesy NATO a EÚ. K lepšiemu riadeniu obrany má prispieť aj včasné, centralizované a kontinuálne rozhodovanie prepojené s rozhodovaním medzinárodných organizácií. Ďalším bodom je preverovanie a kontrola pripravenosti na obranu štátu a hodnotenie obrany. Rovnako sa má zabezpečiť dlhodobá kontinuita obrannej politiky.
Cieľom v oblasti výstavby a rozvoja ozbrojených síl je zvýšiť ich kapacity a spôsobilosti v súlade s plánmi. Zabezpečovať majú nielen obranu SR, ale aj plnenie záväzkov v rámci medzinárodných zmlúv. Cieľom SR bude tiež zvýšenie podielu obranného priemyslu pri zabezpečovaní obrany štátu. Podporiť sa má aj medzinárodná spolupráca, a to vytvorením systémových predpokladov na širšie využitie jeho kapacít na výrobu, dodávky tovarov a poskytovanie služieb a v oblasti výskumu a vývoja.
Zvýšiť sa má aj pripravenosť obyvateľstva na obranu štátu. Dosiahnuť tento cieľ sa má poskytovaním objektívnych informácií o zabezpečovaní obrany štátu, získavaním vedomostí a zručností potrebných v období krízovej situácie a rozvíjaním branného povedomia a praktickej pripravenosti občanov na obranu štátu. „Táto príprava prispeje aj k uspokojovaniu záujmu občanov o vojenskú problematiku, k posilneniu súdržnosti spoločnosti a boja proti extrémizmu,“ uvádza sa v stratégii.
V návrhu obrannej stratégie sa píše, že členstvo v NATO a Európskej únii umožňuje SR spoločne s ostatnými spojencami a partnermi budovať spôsobilosti, ktoré by samostatne nebola schopná zabezpečiť. Účasť na obrannom úsilí v rámci NATO a EÚ zväčšuje možnosti presadzovať bezpečnostné záujmy SR vo svete a ovplyvňovať širšie bezpečnostné prostredie. Pri klasifikácii svojich bezpečnostných záujmov SR rozlišuje životne dôležité a strategické bezpečnostné záujmy. Bezpečnostná stratégia vytvára rámec na ich koordinované, systematické a efektívne presadzovanie.
Plénum prerokovávalo aj návrh na zvýšenie počtu príslušníkov Ozbrojených síl SR (OS SR) na vyčlenenie do rezervných síl pre vojenskú operáciu Eufor Althea v Bosne a Hercegovine. Návrh rezortu diplomacie a obrany vyčleniť od 1. januára 2021 do rezervných síl pre operáciu Eufor Althea v Bosne a Hercegovine do 160 príslušníkov OS SR schválila vláda 16. decembra 2020. Medzi hlavné úlohy operácie patrí zabezpečenie vojenskej „odstrašujúcej“ prítomnosti a bezpečného prostredia s cieľom zabrániť opätovnému vypuknutiu násilia.
Zdroj: https://zemavek.sk
