SLOVENSKO A POUČENIE Z PRÍBEHU ARMÉNSKA
Približne 30 rokov si na Južnom Kaukaze a v regióne Náhorného Karabachu obzvlášť udržiavalo Arménsko prevahu nad Azerbajdžanom. Predovšetkým vďaka Rusku.
V roku 2020 vyhral Azerbajdžan vojnu nad Arménskom najmä vďaka dodávkam zbraní, výcviku a spravodajským informáciám poskytovaným Tureckom.
V septembri 2023 Azerbajdžan bleskovou operáciou rozdrvil ozbrojené sily Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, dostal región pod absolútnu kontrolu a stal sa politicky aj vojensky dominantnou krajinou Južného Kaukazu.
Vzostup Azerbajdžanu by nebol možný bez všestrannej pomoci Turecka a bez relatívneho úpadku vplyvu Ruska v oblasti. Moskva z toho nie je nadšená, ale prinajmenšom od roku 2014 je jej prioritou západná hranica, teda vojna na Ukrajine.
Arménsko je frustrované neochotou či neschopnosťou Ruska poskytnúť mu väčšiu podporu. V novej geopolitickej situácii má tri možnosti riešenia neľahkej situácie.
Po prvé, Jerevan sa zmieri s dominanciou Turecka a Azerbajdžanu a bude sa usilovať vylepšiť vzťahy s Ankarou do takej miery, že sa stane garantom bezpečnosti Arménska. (Gruzínsko z podobnej spolupráce ťaží.) To by však znamenalo, že Jerevan by musel urobiť množstvo ústupkov Azerbajdžanu, ktorý je primárnym klientom Turecka v oblasti.
Po druhé, Arméni sa môžu pokúsiť využiť rivalitu Iránu s Azerbajdžanom a Tureckom na to, aby sa stal Teherán politickým a bezpečnostným patrónom Jerevanu. Keďže Azerbajdžan úzko spolupracuje aj s Izraelom, Irán môže mať motiváciu pomáhať Arménsku, ale len v obmedzenej miere, pretože jeho prioritou sú oblasti Levanty a Perzského zálivu. Slovom Irán je alternatíva, no ešte menej spoľahlivá, akou je za súčasných geopolitických podmienok Rusko.
Po tretie, Arménsko sa môže pokúsiť (a už to aj v určitom rozsahu robí) získať si podporu západu, predovšetkým EÚ a USA. Únia aj Spojené štáty však potrebujú vyvážené vzťahy aj s Azerbajdžanom a okrem toho aj ich prioritou je v súčasnosti nárazníkové územie medzi Ruskom a východným krídlom NATO, teda Ukrajina. USA aj EÚ zároveň nebudú chcieť agresívne narážať na záujmy Turecka v oblasti medzi Čiernym a Kaspickým morom.
Existuje aj štvrtá možnosť: Jerevan bude hrať komplikovanú a delikátnu partiu na všetky strany tak, aby využil možnosti ponúkané jednotlivými hráčmi – Ruskom počnúc, Tureckom pokračujúc a Iránom a západom končiac. Južný Kaukaz je totiž nárazníkovým pásmom medzi Ruskom, Stredným východom a Strednou Áziou. Malé krajiny v takýchto oblastiach zväčša nemajú na výber a musia obratne lavírovať.
Slovensko je tiež malou krajinou na okraji nárazníkovej zóny medzi Ruskom a východným krídlom NATO, ktorého je členom. Účasť v tomto bloku nie je všeliekom, a preto je aktuálne rozpoloženie Arménska vhodným námetom na úvahy o definovaní zmysluplnej veľkej stratégii Slovenska.
