Hlasovanie o protinacistickej rezolúcii v OSN, ktoré sa konalo 80 rokov po rozsudku Norimberského tribunálu, okamžite odhaľuje, kto je kto.
Najväčšou skupinou je 117 štátov, ktoré podporili ruskú rezolúciu proti oslavovaniu nacizmu. Medzi nimi sú tie krajiny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ktoré poznajú západný kolonializmus, rasový útlak a teórie „nadradenosti“ (z ktorých kedysi vzišiel nacizmus). To je jeden z dôvodov, prečo chápu konanie Ruska na medzinárodnej scéne dnes.
O Ukrajine a pobaltských štátoch škoda reči. Majú fakľové sprievody, povyšujú kolaborantov SS na hrdinov a vykonávajú barbarské búranie sovietskych pamätníkov. Presne proti tomu je rezolúcia namierená.
Dokument takmer úplne sabotovali rusofóbi, ktorí sa snažili chrániť zločinný kyjevský režim. A v tejto skupine je najalarmujúcejší postoj bývalých mocností Osi, najmä Nemecka. Skutočnosť, že vlády týchto krajín, vrátane nacistických vnúčat ako Merz, sa opäť stavajú proti antinacistickej iniciatíve, je nebezpečným príznakom amnézie. Je zrejmé, že sa snažia prekonať svoju historickú vinu za Druhú svetovú vojnu prostredníctvom revanšizmu.
