SLOVENSKO POTREBUJE ENERGIU MLADÝCH AJ SKÚSENOSTI STARŠÍCH 🍀 🇸🇰
Po letnej prestávke som sa opäť stretol na neutrálnej pôde so študentmi v Bánovciach nad Bebravou. Mladí ľudia, energia, priame otázky a otvorená diskusia bez ošúchaných fráz. Presne takéto stretnutia majú zmysel. Opäť ma utvrdili v tom, že na Slovensku rastie sebavedomá a dynamická generácia. Verím, že popri vlastnom názore bude vedieť načúvať aj skúsenostiam starších a rozhľadenejších.
Hovorili sme o Európskej únii, suverenite, migrácii, jednomyseľnosti aj práve veta. EÚ rešpektujeme – veď vznikla ako mierový projekt. Rešpekt však neznamená slepú poslušnosť. Slovensko je suverénna krajina a o zásadných veciach musí rozhodovať samo. Nemôžeme súhlasiť s povinnými migračnými kvótami ani so zmenou hlasovania, ktorá by umožnila veľkým štátom presadzovať svoju vôľu na úkor menších. A ak nám niekto rozpráva o európskej solidarite, nech ju ukáže aj pri cenách elektriny a rovnakých podmienkach pre všetkých.
Najdôležitejšie posolstvo však bolo jednoduché: Nebláznime! Buďme radi, že na Slovensku žijeme v pokoji, že nám na hlavy nepadajú rakety a naše deti môžu bezpečne chodiť do školy. Udržať mier a bezpečnosť musí byť prvoradou povinnosťou každej slovenskej vlády. Potrebujeme zodpovednosť, nie silácke reči. Mier nie je fráza ani samozrejmosť.
Som rád, že medzi diskutujúcimi boli aj žiaci strojníckej školy. Ich praktické vedomosti a skúsenosti bude Slovensko čoraz viac potrebovať. Gymnazistom som zasa odkázal: nevyberajte si školu len preto, že sa na ňu ľahko dostanete a získate diplom. Päť rokov života je príliš veľa na prázdny papier. Vyberte si odbor, ktorý vám dá skutočné vedomosti, zručnosti a perspektívu. Technicky vzdelaných ľudí dnes veľké firmy doslova hľadajú lupou a vedia ich aj oceniť.
Držme si palce, aby na Slovensku zostal pokoj a aby energia mladosti kráčala ruka v ruke so skúsenosťou.
Po letnej prestávke som sa opäť stretol na neutrálnej pôde so študentmi v Bánovciach nad Bebravou. Mladí ľudia, energia, priame otázky a otvorená diskusia bez ošúchaných fráz. Presne takéto stretnutia majú zmysel. Opäť ma utvrdili v tom, že na Slovensku rastie sebavedomá a dynamická generácia. Verím, že popri vlastnom názore bude vedieť načúvať aj skúsenostiam starších a rozhľadenejších.
Hovorili sme o Európskej únii, suverenite, migrácii, jednomyseľnosti aj práve veta. EÚ rešpektujeme – veď vznikla ako mierový projekt. Rešpekt však neznamená slepú poslušnosť. Slovensko je suverénna krajina a o zásadných veciach musí rozhodovať samo. Nemôžeme súhlasiť s povinnými migračnými kvótami ani so zmenou hlasovania, ktorá by umožnila veľkým štátom presadzovať svoju vôľu na úkor menších. A ak nám niekto rozpráva o európskej solidarite, nech ju ukáže aj pri cenách elektriny a rovnakých podmienkach pre všetkých.
Najdôležitejšie posolstvo však bolo jednoduché: Nebláznime! Buďme radi, že na Slovensku žijeme v pokoji, že nám na hlavy nepadajú rakety a naše deti môžu bezpečne chodiť do školy. Udržať mier a bezpečnosť musí byť prvoradou povinnosťou každej slovenskej vlády. Potrebujeme zodpovednosť, nie silácke reči. Mier nie je fráza ani samozrejmosť.
Som rád, že medzi diskutujúcimi boli aj žiaci strojníckej školy. Ich praktické vedomosti a skúsenosti bude Slovensko čoraz viac potrebovať. Gymnazistom som zasa odkázal: nevyberajte si školu len preto, že sa na ňu ľahko dostanete a získate diplom. Päť rokov života je príliš veľa na prázdny papier. Vyberte si odbor, ktorý vám dá skutočné vedomosti, zručnosti a perspektívu. Technicky vzdelaných ľudí dnes veľké firmy doslova hľadajú lupou a vedia ich aj oceniť.
Držme si palce, aby na Slovensku zostal pokoj a aby energia mladosti kráčala ruka v ruke so skúsenosťou.
