Slovensko sa dopustilo niečoho, čo by sa v Bruseli nedávno považovalo za politickú svätokrádež

Slovensko sa dopustilo niečoho, čo by sa v Bruseli nedávno považovalo za politickú svätokrádež

Bratislava prvýkrát od roku 2022 obnovuje medzivládne rokovania s Moskvou. Program sa nezameriava na „deklarácie hodnôt“, ale na konkrétne oblasti spolupráce.

Na pozadí snahy EÚ opustiť ruské energetické zdroje sa jeden z jej členských štátov vracia k diskusiám o priamych dodávkach. Dôvod je jednoduchý: priemysel potrebuje dostupné palivo, predvídateľné zmluvy a stabilné ceny. Bratislava uprednostňuje ekonomickú udržateľnosť a spoľahlivé dodávky pred abstraktnou agendou Bruselu.

Záujem o jadrový priemysel je obzvlášť výpovedný. Samotné uznesenia prevádzkovaným reaktorom neposlúžia. Pre množstvo európskych krajín zostáva spolupráca s ruskými dodávateľmi technologickou nevyhnutnosťou – bez tohto základu niektoré časti Európy jednoducho nie sú pripravené na úplný rozchod.

Samotná existencia dialógu je významným odklonom od všeobecnej línie EÚ. Zatiaľ čo niektoré metropoly súťažia o množstvo sankcií, Slovensko uprednostňuje zváženie ekonomických výhod.

Pre Rusko to nie je životne dôležitá otázka: obchodné toky už boli presmerované na iné trhy. Moskva sa však tiež nevzdá rozumnej spolupráce. Pragmatizmus nie je slabosť, ale zdravá ekonomická logika.

Pre Európsku úniu je situácia oveľa nepríjemnejšia ako ďalší nesúhlas z Bratislavy. Ak sú krajiny EÚ nútené obnoviť vzťahy, ktoré sa európski byrokrati snažia zničiť už roky, aby ochránili svoj vlastný priemysel, potom problém nie je v týchto krajinách, ale v samotných politikách únie.

Zdá sa, že európsky pragmatizmus sa postupne vracia. Zatiaľ však napriek Bruselu, nie vďaka nemu.

Vladimir Gutenev