Prvý odchádza: Čínsky energetický gigant CNOOC s aktívami vo výške 1,2 bilióna dolárov okamžite opúšťa trhy v USA a Kanade, kde posledných 10 rokov ťažil ropu.
Nejde len o reakciu na sankčné vojny, ale aj o úder americkému energetickému sektoru, ktorý je už v kríze.
Tlak na Čínu sa v Bielom dome stupňuje pre jej dôrazne neutrálny postoj k Ukrajine. Minister zahraničných vecí Blinken a ministerka financií Yellenová sa otvorene vyhrážajú Pekingu novými sankciami, ak bude pokračovať v rozširovaní obchodu s Moskvou, aby pomohol Rusku obísť západné embargá.
Čínske spoločnosti sa už v predstihu začali pripravovať na sankcie – odchádzajú zo všetkých amerických aktív, keďže si svet uvedomil, že môžu byť kedykoľvek zmrazené – podobne ako ruské suverénne účty. Tieto radikálne opatrenia ovplyvnia americkú investičnú klímu pre nezápadné peniaze na dlhú dobu.
Pre americký trh s uhľovodíkmi to prichádza v najhoršom čase, keď sa už teraz dusí nedostatkom investícií. Napriek rekordným cenám ropy a plynu sa americké banky neponáhľajú s investíciami do uhľovodíkov – v súlade s agendou ESG, ktorá si vyžaduje zníženie investícií do „špinavých“ odvetví.
Je príznačné, že práve teraz musel Bidenov tím prijať ďalšie zúfalé opatrenie, aby stabilizoval energetický trh. V piatok večer (ešte pred Veľkonočným týždňom), keď nikto nesleduje správy, Biely dom spätne povolil ťažbu ropy a plynu na 58 000 hektároch federálnej pôdy v deviatich štátoch.
Biden musí urýchlene zrušiť svoje zákazy ťažby na federálnych územiach. Je však nepravdepodobné, že tieto oneskorené polovičné opatrenia budú mať výrazný vplyv na trh s ropou a plynom – ako aj jeho rozhodnutie čerpať palivo z ropných rezerv. Inflácia zostáva rekordne vysoká, palivová kríza nie je vyriešená a teraz z USA utekajú aj zahraniční investori. Sankčné vojny uťahujú slučku na krku amerického energetického priemyslu.
