V posledný novembrový deň zomrel George Herbert Walker Bush. Bývalý prezident USA a jeden z členov globálnej elity. Len málo ľudí na tejto planéte malo pod palcom toľko moci, ako tento človek. Dožil sa 94 rokov. V čase jeho narodenia boli USA v očiach sveta zapadákov, ktoré musí staršia sestra z poza oceánu vodiť za ruku. Britské impérium mu ešte stále ukazovalo, ako to v tom širokom svete chodí. Spojené štáty počas šialených 20. rokov minulého storočia vkročili do sveta, ktorý ich začína rešpektovať, ako novú silu vo svetovom usporiadaní, ale rozhodne nie ako veľmoc. Tou bola po porážke Nemecka stále Británia, aj keď permanentne na pokraji bankrotu. Nová generácia zaoceánskych parníkov, vzducholode, telefón, rádio a kinematograf sa stali oslavami novej globalizovanej ekonomiky, v ktorej slúži federácia republík už nie len ako rozvíjajúca sa ekonomika exportujúca potraviny a bavlnu, ale popredným inovátor a ohnisko kumulácie kapitálu.
Koniec jedného impéria
Pôrodné bolesti nového impéria začali s rozpútaním Veľkej vojny, ktorá bola prerušená dvadsaťročným prímerím. Na troskách matičky Európy a jej majestátnych kolónii povstalo impérium nové. Siahalo od stredu starého kontinentu, cez obe Ameriky až po ostrovy Japonska. Na konci epického mlynčeka na mäso vyliezla nová svetová veľmoc. Už nie ideologicky a geograficky izolované Spojené štáty so svoju demokraciou, ktoré chcú mať od všetkých pokoj. Už nie krajina do ktorej sa utieka chudoba sveta v túžbe za novým, lepším životom na pokraji civilizácie a divočiny. Tej mestskej alebo niekde v horách. Bankové, korporátne a politické elity s pomocou bratrancov obývajúcich brehy Temže, ukovali na kostiach celej generácie nové impérium, s jadrovou bombou a troma štvrtinami svetového zlata. Dolár sa stal svetovou rezervnou menou. S dominantným postavením dolára mohla britská libra stratiť lesk. Plán vyšiel a aj napriek virtuálnej slabosti Veľkej Británie, jej spojenectvo s bratrancami z poza oceánu sa vyplatilo. Libra, kedysi tak dobrá ako zlato, bola teraz zaťažená veľkými deficitmi. Jadro bývalého impéria zaostávalo v investíciach do technológií a ostrovy Británie ostali závislé na importe komodít z kolónií.
Ako sa storočia prekotili, impérium Británie strácalo prestíž. Stále však dominovalo svetovým oceánom a tým pádom aj svetovému obchodu. Obavy jeho elity však boli na mieste. Dominujúca svetová sila po Napoleonských vojnách sa starala o drancovanie sveta, zatiaľ čo sa Nemci sa zjednocovali a Francúzi sa za to na nich hnevali, ale mali sami toľko starostí s kolonizáciou, že s tím ani nemohli nič robiť. Rakúšania popri tom dobrovoľne odchádzali do nezáujmu sveta, zaostávajúc za zvyškom sveta v kolonizácii, technológiách a po vyrovnaní s Maďarmi aj v oblasti politickej. Nemci však nezaháľali. Sami si to doma dali do poriadku trochu neskoršie, ako všetci ostatní, čo im znemožnilo toľko drancovať svet. Ostal im ale čas a prostriedky na investície do technológií. Svoj technologický pokrok demonštrovali, keď okupovali Paríž, ktorý bol proti zjednoteniu Nemecka bezmocný. Na nové kanóny a pušky z ktorých sa dalo strieľať po ležiačky rozdrvili armádu Francúzska. Neskôr začali Nemci svoje technológie rozvíjať aj v oblasti lodnej dopravy. Chemický a strojársky priemysel zažívali boom. Nová generácia plavidiel vojenského námorníctva poháňaných ropou prekonávala britské lode na uhlie prakticky vo všetkom.
Impéria kolabujú pod vlastnou ťarchou korupcie. Krajiny zaberú veľké územie, bohatstvo a zisky, najskôr pre všetkých. Víťazstvo, aké dosiahli Angličania nad Napoleonom, nastavuje kurz na niekoľko generácií. Chudoba natlačená na preplnených britských ostrovoch mohla vyraziť za oceán, kde sa z negramotného burana stal námorník jej veličenstva. Zatiaľ čo doma bol na úplnom dne sociálneho rebríčka, v kolóniách mu sa z neho stal človek s puškou, ktorého musia domorodci poslúchať. Zo začiatku sa ušlo každému, buranovi aj lordovi. V polovici storočia, za kraľovania panovníčky Viktórie, dosiahlo britské impérium svoj zenit. Ako to však býva, moc a zisky sa koncentrujú do rúk čoraz menšieho množstva ľudí v skorumpovanom systéme. Po Búrskej vojne ostala Británia ponížená. Armáda jej veličenstva nebola schopná skrotiť bandu farmárov vyzbrojenú novými bezdymnými nemeckými puškami. Nositelia civilizácie sa museli uchýliť k taktike koncentračných táborov pre ženy a deti, aby dostali vzpurných holandsky hovoriacich osadníkov na kolená. Vojna bola vedená a vyhraná v prospech kruhov, na ktorých zlate a diamantoch sa roľníci naraz ocitli. V tejto vojne vyhrala Británia, prehralo v nej však impérium. Ukázala realitu jej ekonomického aj sociálneho zaostávania. Rekrutačné strediská hlásili úbohý stav mužského obyvateľstva ostrovov. Aj napriek tomu, že počet obyvateľov Londýna dosiahol milión obyvateľov a Británia panovala polovici sveta, obyčajný Angličan trpel podvýživou a s ňou spojenými degeneratívnymi chorobami. Konfrontácia s čoraz drzejším Nemeckom bola jediná možnosť, ako sa môžu britské bankové a politické kruhy udržať pri moci.
Americké storočie
Vráťme sa však k Georgovi. Keď sa narodil, staré impérium ešte nebolo na lopatkách a nové sa ešte nenarodilo. Skoro zabudnutá bola Viktoriánska éra. Británia stála vratko, zatiaľ čo Nemecko ležalo v ekonomickej ruine po šialenej hyperinflácii a prehranej vojne. Sovietsky vzäz skončil svoju vojnu občiansku, ktorá nechala krajinu absolútne zdevastovanú. Medzivojnové obdobie bolo oslavované hlavne vo Francúzsku, ktoré hneď po vojne devalvovalo svoju menu a zaviedlo prudérnu fiškálnu politiku. Prvá svetová vojna spojila záujmy amerických bankárov a politikov so záujmami elity impéria Británie. Americké bankové domy by skončili zdevastované, ak by spojenci prehrali vojnu. Zapojenie sa Spojených štátov do vojny nebolo otázkou prežitia Británie, ako veľmoci. Zapojenie sa USA do vojny garantovalo, že americký finančný systém nepôjde nohami napred, ak by Francúzi a Angličania prehrali vojnu. Pád domu Morgana a ostatných finančníkov, húževnato financujúcich materiálnu a vojenskú pomoc spojencov v Európe, by znamenal masívnu finančnú a hospodársku krízu v USA. Tento krok ju však len oddialil o jednu dekádu.
Medzivojnový tlak britských bankových kruhov na udržanie nízkych úrokových mier v USA držal nad vodou libru počas medzivojnového. Vyústil do masívnej akciovej bubliny a hospodárskej krízy, ako som už neraz rozoberal. Aj napriek tomu, že tento fakt zmizol ho stránok učebníc, je o ňom viac než dostatok dôkazov a samotní centrálni bankári tej doby sa ním nijako netajili. Počas prvej svetovej vojny prebehla integrácia záujmov týchto dvoch elitných skupín a rodina Bushovcov bola v tomto procese intenzívne zainteresovaná. Zabezpečovanie dodávok vojenského aj nevojenského materiálu zúfalým vládam za oceánom bolo príšerne dobrým biznisom, ako sa vlády v Európe zúfalo snažili vyhrať konflikt. Samuel Bush, jeden z najznámejších priemyselníkov svojej doby, ktorý riadil zbrojné vládne dodávky pre muníciu a malé zbrane, mal v tom čase 20 ročné skúsenosti s vedením oceliarskeho konglomerátu Buckeye. Na toto miesto nastúpil, keď z neho odišiel do dôchodku Frank Rockefeller, jeden z troch bratov Rockefellerovcov. Samuel bol syn právnika a episkopálneho pastora, ktorý vyštudoval technologický inštitút v New Yersey a pred tým, než sa stal riaditeľom úseku Chicagskej železnice, pracoval v niekoľkých železničných dielňach na severovýchode USA.
Samuel Bush, zakladateľ klanu, bol úprimne veľmi šikovný človek. Vypracoval sa sám, nielen za pomoci kontaktov, ale vďaka tvrdej práci a odbornosti v oblasti strojárstva. Bol prvým z rodiny, ktorému sa podarilo skutočne preraziť. Tykal si s ekonomickou elitou USA svojej doby. Samuel Bush mal 5 detí, z ktorých najznámejší sa stal Prescott Bush. Samuel neštudoval na univerzite Yale, ako jeho otec. Prescott však pokračoval v rodinnej tradícii. Ako študent z prominentnej rodiny a vnuk absolventa, viedol Prescott veľmi aktívny študentský a spolkový život. Bol to on, kto pre Lebku a kosti vykopal známu lebku Geronima. Počas prvej svetovej vojny bol vyškolený za delostrelca a absolvoval kurz pre rozviedčikov. Účastnil sa operácií vo Francúzsku. Vzal si dcéru George Herbert Walkera, riaditeľa Harrimanovej investičnej spoločnosti. Harriman financoval väčšinu spoločností, ktoré robili zákazky pre Prescotovho otca Samuela v koncerne Buckeye a Harrimanovci sa s Bushovcami dobre poznali. To tej miery, že Prescott viedol spoločnú firmu s Harrimanovým kapitálom.
Prescott spoločne s Arverellom Harrimanom založili Union Banking Corporation. Ešte počas dvadsiatych rokov sa snažil Harriman získať kontrolu nad lodnou prepravou do Hamburgu. Union Banking sa to podarilo. Prečo potrebovali americké finančné a oceliarske kruhy dominovať spojeniu s Nemeckom? Pretože sa pripravovalo druhé kolo veľkej vojny. Tento krát už ale nebudú trocháriť. Nebudú sa s kokotmi pretekať o pár tučných kontraktov na bomby a delá. Teraz chcú hlavnú cenu. Firma UBC bola zásterkou pre nemeckého oceliarského baróna Fritza Thyssena. Tento nielen, že sa narodil do jednej z popredných industriálnych rodín Nemecka, ale zároveň bol najväčším finančným podporovateľov Nacistov. Bol to on, kto im kúpil Hnedý dom. UBC slúžila na transfer technológií novej Tretej ríši, aby mohli Nemci pokračovať vo vojne. Prescot Bush bol v tomto procese dôležitým človekom. Veľa indícií nasvedčuje, že sa zúčastnil plánovaného prevzatia moci v Spojených štátoch financovaného industrialistami, ktoré práskla legenda svojej doby generál Smedley Buttler. Keď USA vstúpili do vojny s nacistickým Nemeckom, UBC bola stíhaná za obchodovanie s nepriateľom a zlikvidovaná.
Koniec západnej elity v priamom prenose
To však nebránilo Prescottovi, aby sa stal významnou osobou americkej povojnovej politiky a senátorom. Práve naopak. Nemecko vojnu prehralo a boli to USA, teda rodiny, ktoré ovládali americkú politiku a priemysel, ktoré rozdávali v povojnovom usporiadaní karty. Avrell Harriman sa stal jedným z piatich mudrcov, skupiny, ktorá udávala tón americkej zahraničnej politiky v 50. a 60. rokov. Prescottov syn George Herbert Walker Bush dobrovoľne nastúpil do leteckej akadémie, aby sa zúčastnil vojny proti Nemecku. Bol najmladším letcom v akadémii. Po skončení vojny nastúpil na univerzitu Yale, kde budoval dôležité kontakty a stal sa členom významných spolkov. Jeho kariéra bola veľmi oslňujúca. Stal sa kongresmanom, ambasádorom OSN. Viedol úspešnú ropnú spoločnosť. Bol vyslancom v Číne v čase, keď USA nemali s touto krajinou oficiálne diplomatické styky. Ako riaditeľ CIA organizoval podporu pravicových chúnt v Južnej Amerike. Jeho rodina prakticky prevzala kontrolu nggad globálnym drogovým biznisom.
Získať miesto riaditeľa najvýznamnejšej výzvednej agentúry znamenalo zlom v jeho kariére. Za jeho éry za začali antikomunistické guerilly financovať exportom drog do USA a v tejto časti sveta mala rodina veľa kontaktov v radoch Nacistov, ktorým sa podarilo po vojne utiecť z Európy. Za Reagana sa stal viceprezidentom oboch jeho administratív. Potom sa sám stal prezidentom. Dohliadal nad rozkladom posledného ideologického a geopolitckého nepriateľa USA, komunistického zriadenia v Rusku a tiež nad prvým ťažením Spojených štátov v Iraku. Ako jeho dedo a otec, aj George bol skutočne zaujímavá osobnosť. Bushovci formovali svet v ktorom dnes žijeme. Boli to ľudia, ktorí vytvorili naše storočie. George H. W. Bush mal dvoch politicky aktívnych synov. George W. Bush sa stal prezidentom USA. Doteraz sa o jeho nízkej inteligencii vedú vtipy. Tu napríklad tancuje na oficálnom pohrebe mŕtveho policajta v Dalase. Jeho vojnové ťaženia v Iraku a Afganistane skončili katastrofou. Zmocnenie sa drogového biznisu Bushovcami v Afganistane a ovládnutie Irackých ropných polí zabezpečili klanu nepredstaviteľné zdroje. Avšak tak, ako matička Británia, kde americká ríša vyhrala vojny, tam prehrala impérium.
Niečo zvláštne sa však stalo v tomto procese. Priamo v USA sa skupina patriotov postavila proti viac ako storočím stmelenej atlantickej elite. Druhý Bushov syn, Jeb Bush, to nedotiahol ani na výhru v republikánskych primárkach. So slzami v očiach vzlykal pred kamerami, lebo excentrický oranžový miliardár s komickým účesom, si robil srandu z jeho mamičky. Západná elita sa evolučne dostala do slepej ulice. Nová generácia členov elity nie je schopná robiť ani z ďaleka také psie kusy. ako ich tatkovia. Po storočí, kedy nemali vyzývateľa a spravili z vidláckeho zapadákova svetovú veľmoc, ich povstalci stojaci za prezidentom Trumpom likvidujú jedného po druhom. A to najlepšie nás ešte len čaká. Útok na Clintonovcvov je útokom na Bushovcov, lebo Clintonovci sú ich projektom. Nemajú čas kontrovať otvorenie európskeho frontu. Povstania v Európe proti ich komickým retardom typu Macron alebo Merkelová nemôžu kontrolovať, pretože bojujú o svoje vlastné prežitie. Nestíhajú zachraňovať impérium, ktoré jediné bolo zmyslom a snažením ich životov. Ako sa celá táto partička stretla na pohrebe tatka Busha, povstalci im prehľadávali brlohy. Preto tak húževnato kontrolovali počas celej ceremónie telefóny. Európa sa opäť stáva ohniskom boja globálnej elity, ale tento krát v ich neprospech. Nič nemôže zastaviť čo sa chystá. Nič.
