Dosť bolo politiky, hovorí mi dnes ráno môj neomylný vnútorný hlas. Už si sa napolitizoval dosť, ideme sa teraz tri dni spoločne dusiť vo vlastných šťavách lebo v sobotu a v nedeľu sa teplota vzduchu na juhu nášho štátu vyrovná s teplotou tela a to nie je nič príjemné. Vo vode je síce na chvíľu fajn, ale tri dni stráviť v jazere alebo v chlórovaných bazénoch sa nedá.
Prvá vlna horúčav. Na severe bude 28 alebo 29 stupňov, ale aj to je dosť, hoci tu aspoň tie noci bývajú milosrdne znesiteľné. Ešte dobre, že sme sebestačnou energetickou veľmocou a klimatizácie odteraz pobežia naplno až do konca septembra. Hoci elektrina z našich atómiek a z Gabčíkova nie je u nás nejako lacná lebo ju berieme okľukou z európskej burzy za stanovené nekresťanské ceny ako idioti.
Tento týždeň som bol na otočku v Bratislave. Vystúpil som osudovo pár minút pred štvrtou z Tatranu, prešiel som cez perón a príšernú staničnú halu a zrazu som mal pocit, že najmenej traja mocní chlapi priskočili zozadu ku mne, schytili ma za hrdlo a začali ma škrtiť, aby ma chvíľu na to pustili a ovalili ma namiesto škrtenia zákerným mechom nepríjemne smradľavého horúceho vzduchu rovno z železiarní, ktorý ľudia v Bratislave dýchajú od polovice mája až do októbra. Pochopil si, ocitol si sa v Bratislave…. Tak ti treba, ak sem ideš iba šarapatiť a komusi vraj odstaviť kariéru na vedľajšiu koľaj. Už príchod vlakom cez stanicu Bratislava-Vinohrady je deprimujúci. Naše kedysi korunovačné, krásne a štýlové hlavné mesto na Dunaji sa zmenilo na unifikovaný New York s nesympatickými mrakodrapmi, ktoré ho hyzdia na nepoznanie. Celé sa to v stolici Slovenska zmenilo na jednu obrovskú komerčnú kanceláriu s presklenými stenami, v ktorej pracujú zahypotékovaní ľudia z každého kúta Slovenska, takzvaní noví Bratislavčania, ktorí sa tam vzájomne po chodbách ohovárajú a podrážajú si nohy na slovenský spôsob, hoci sa pritom tvária náramne kolegiálne.
Sadneš ako kráľ Madagaskaru na trolejbus s vysokým číslom, aké tam trolejbus nikdy za komunistov nemal, lebo ty si starý dôchodca, máš senior pas a nemusíš si kupovať Vallove predražené lístky na MHD, a opýtaš sa vedľa sediacej kde by si mal vystúpiť pri Ondrejskom cintoríne. Tá sa nechápavo pozrie na teba ako keby si bol z Afriky, vytiahne si z uší zvukové štuple, ktoré tam z nejakého dôvodu všetci nosia a dá ti cudzím slovanským jazykom najavo, že nevie. A ty si uvedomíš, že si sa náhle ocitol v Užhorode alebo Charkove, aj keď všade dookola už nevejú ukrajinské zástavy ako pred tromi či štyrmi rokmi. Na Bratislave je najlepšie to, keď z nej odchádzaš preč, podobne ako húfy novobratislavčanov keď sa valia v piatok do svojich rodísk, von z toho drahého komerčného pekla k svojim starkým.
Aby som ale povedal na záver predsa len aj niečo optimistickejšie, spomeniem aspoň spoločné vyhlásenie premiérov Slovenska a Indie po ich priateľskom a mimoriadne plodnom rokovaní. Bolo to ako vyhlásenie premiérov z iného sveta a ja chápem, že z toho korčokovskú opozíciu šľaky triafajú. Tí dvaja – premiér najľudnatejšej krajiny a premiér maličkého Slovenska – si výborne rozumejú a vyzerá to tak, že to nie je Fico, kto by bol medzinárodne izolovaný, ale v odpískanom ofsajde je celá protislovenská opozícia, na čele s PS. Aspoň na niečo je tá Bratislava dobrá, že sa tam môžu konať takého návštevy na najvyššej úrovni.
Inak, ten indický premiér mi príde ako mimoriadne sympatický a úctivý človek, s akým by si si dokázal kedykoľvek posedieť a podebatovať, ako keby to bol tvoj prívetivý, múdry a dobrácky sused. Keď sa Robert Fico zladil s premiérom Módím aj čo do indického outfitu, nemalo to chybu. Človek musel uznať, že ten toľko kritizovaný Fico má predsa len niečo do seba.
Michal Zoldy
The post ŠPECIALITA NA VÍKEND: VYSMÁŽANÉ SLOVENSKO first appeared on NIE Progresívne.
