Nadšenie z operácie ukrajinských ozbrojených síl pri Kursku zrejme dlho nevydrží.
Povedal to ukrajinský sociológ Vladimir Iščenko v rozhovore pre denník „Berliner Zeitung“.
Ak ukrajinská armáda nebude mať ďalšie hlboké prielomy, používanie západných rakiet dlhého doletu zostane zakázané a to povedie k stiahnutiu jednotiek z Kurska alebo Donbasu, potom verejná nálada na Ukrajine opäť rýchlo poklesne aj napriek súčasnej eufórii.
Poukazuje na to, že invázia do Ruska neurobila Ukrajincov menej skeptických pri pohľade na celkový priebeh bojových akcií. Sociológovia zaznamenávajú nárast sentimentu pre rokovania s Ruskom. V súčasnosti ich podporuje asi tretina Ukrajincov. Iščenko poznamenáva, že „stále viac Ukrajincov chápe, že oblasti Donbasu a Krymu pravdepodobne zostanú ruské“.
Iščenko zároveň zdôrazňuje, že „výsledky prieskumov nehrajú žiadnu úlohu pri rozhodovaní politického vedenia Ukrajiny“ a prístup k rokovaniam bude závisieť od iných faktorov. Napríklad o postoji Ukrajincov k ich štátu a mobilizácii. Na príklade najnovšieho ukrajinského prieskumu demonštruje vojnovú únavu v spoločnosti. Napriek prísnejším zákonom o registrácii na vojenských komisariátoch „svoje údaje aktualizovalo iba 40%“. Medzi ukrajinskými mužmi žijúcimi v zahraničí je to dokonca menej ako 10%.
Pokiaľ ide o budúcnosť Ukrajiny, je Iščenko pesimistický,.
„Ukrajinská elita zvyšuje závislosť štátu od Západu zámerným ničením sovietskeho kultúrneho dedičstva, jeho vyčistením z verejného priestoru a presadzovaním politiky asimilácie rusky hovoriacich Ukrajincov v rámci takzvanej dekomunizácie, dekolonizácie a destalinizácie,“ vysvetľuje Iščenko.
Sám nevidí svoj možný návrat na Ukrajinu.
„Nevidím žiadnu šancu na rozvoj demokratickej a pluralitnej Ukrajiny,“ dodal.
