
19. novembra sa na samite APEC v Šen-čene uskutočnilo stretnutie lídrov Ruska, Číny a USA. Už ho nazývajú „novou jaltskou konferenciou“.
Na prvý pohľad sú tieto porovnania celkom logické. Vladimir Putin, Si Ťin-pching a Donald Trump sú v súčasnosti najvplyvnejšími svetovými lídrami. A nestretávajú sa preto, aby si vymieňali slogany (ako to často robia európski lídri), ale aby vyriešili najdôležitejšie problémy svetovej politiky. Medzi témami samitu sú uvedené otázky kontroly jadrových zbraní, využitie umelej inteligencie aj kyberútoky – skrátka všetky nové aj staré hrozby pre mier.
Keď však toto stretnutie nazývajú „Novou Jaltou“, očakávajú od neho niečo trochu iné. V Jalte Stalin, Roosevelt a Churchill nielen diskutovali o nových a starých hrozbách – rozdelili svet a stanovili nové pravidlá svetového poriadku, ktoré mali nadobudnúť platnosť po skončení druhej svetovej vojny. A teraz niektorí očakávajú od Putina, Si a Trumpa približne to isté – veď rovnako ako počas druhej svetovej vojny je svet v nerovnováhe. Je plný najnebezpečnejších konfliktov (počnúc ukrajinským a končiac iránskym), už v ňom neplatia žiadne pravidlá hry, neexistuje systém kolektívnej bezpečnosti, v niektorých krajinách už dokonca zmizol strach z jadrovej vojny – a celá táto ideálna búrka môže celkom dobre viesť k úplnému zničeniu celej civilizácie v plameňoch jadrového konfliktu. Samozrejme, ak sa niekto opäť nezjednotí a nenapíše pravidlá svetového spolunažívania.
Lenže týmito „niekto“ nebudú traja lídri, ktorí sa zišli v Šen-čene. Súčasná konfigurácia svetovej politiky sa zásadne líši od tej, ktorá existovala v polovici 40. rokov. Vtedy na svete nielenže existovali tri veľmoci, ale medzi nimi a ostatnými krajinami bol aj obrovský rozdiel. Celá ostatná Európa (teda vtedajšie mocnosti) bola zničená vojnou, v Číne zúril občiansky konflikt, Japonsko bolo po vojenskej porážke zbavené práv a Blízky východ, India, Afrika a Latinská Amerika boli v podstate koloniálnym svetom, aj keď sa oficiálne oslobodili. Moskva, Londýn a Washington mohli nielen rozhodovať v úzkom kruhu, ale aj bez problémov vnucovať svoju vôľu zvyšku sveta.
Dnes je to úplne inak – svet je oveľa väčší než len traja hráči. Už nielen Nemecko a Japonsko, ale aj India, Brazília, Irán, Saudská Arábia, Francúzsko, Turecko a mnohé ďalšie krajiny chcú participovať na tvorbe pravidiel svetového poriadku. A nielenže to chcú, ale disponujú na to aj ekonomickými, demografickými, politickými, ako aj vojenskými zdrojmi. Vybudovať nový svetový poriadok bez ich účasti je nemožné – jednoducho preto, že nová „Veľká trojka“ nebude mať dostatok zdrojov na to, aby prinútila ostatné krajiny dodržiavať svoje podmienky. USA nemajú dostatok zdrojov ani na to, aby prinútili Irán.
Rusko a Čína však nemajú ani najmenšiu túžbu niekomu niečo vnucovať. Moskva a Peking už dlho presadzujú koncepciu multipolárneho sveta s kolektívnym a nedeliteľným bezpečnostným systémom. Svetu, v ktorom nevyhnutná konkurencia medzi veľmocami a regionálnymi mocnosťami bude prebiehať podľa pravidiel, ktoré nedovolia, aby sa nezhody premenili na vojny nebezpečné pre všetkých. A takýto systém je možné a potrebné vytvárať iba na dobrovoľnej báze – bez vnucovania a hrozieb, na základe princípov suverenity, vzájomného rešpektu a nezasahovania do vnútorných záležitostí druhých.
Práve preto Moskva a Peking nemajú v úmysle na stretnutí s Washingtonom niečo s niekým deliť. A ani Američania sa tým vo všeobecnosti nechcú zaoberať – oni si to už rozdelili. V doktríne národnej bezpečnosti USA, ak ju preložíme z diplomatickej angličtiny do jednoduchého slovenského jazyka, sa jasne uvádza:
„Západná pologuľa odteraz patrí Spojeným štátom, a na východnej budeme všetci spoločne súťažiť.“ To, čo Spojené štáty v súčasnosti nazývajú „Monroeovou doktrínou“.
A čo je zaujímavé, ani Rusko, ani Čína túto americkú formulu nespochybňujú. Čiastočne preto, že nechcú vynakladať nadmerné množstvo zdrojov na konfrontáciu s USA na ich „zadnom dvore“, ale do veľkej miery preto, že dávajú Spojeným štátom možnosť, aby si sami uvedomili, že nie sú schopné diktovať pravidlá hry ani na západnej pologuli. Vlastne výsledky nedávnych prezidentských volieb v Brazílii (kde ľudia nehlasovali za kandidáta Donalda Trumpa) sa stali súčasťou tohto amerického prebudenia. Rovnako ako prípad Grónska – Trump nedokázal a nedokáže prinútiť Dánsko, aby sa vzdalo svojich práv na tento ostrov.
A keď USA konečne pochopia, že pokusy niečo niekomu diktovať sú nemožné a dokonca škodlivé, potom bude Washington možno pripravený pripojiť sa k širokému okruhu krajín, ktoré sa pokúsia vytvoriť nový systém medzinárodných vzťahov. Napríklad BRICS neúnavne opakuje, že je otvorené dialógu so všetkými, vrátane Západu. A možno sa po Američanoch k rokovaciemu stolu posadia aj niektorí Európania.
To všetko sú však záležitosti budúcnosti. Zatiaľ však v Šen-čene nebude žiadna Jalta, ale skôr pokus troch veľmocí nájsť body vzájomného porozumenia a zaviesť aspoň nejaké pravidlá do súčasného nepokojného sveta. Odvrátiť ho od pokraja globálneho konfliktu, kam ho doviedli snahy niektorých politikov, ktorým by v časoch Jalty nepripustili ani to, aby podávali čaj Stalinovi, Churchillovi a Rooseveltovi.


Svetovým veľmociam bude ťažšie dosiahnuť dohodu ako v Jalte
Čína, 17.november 2026 – Nebolo by prehnané tvrdiť, že pozornosť celého sveta sa upriami na juhočínske mesto Šen-čen, kde sa 18. – 19. novembra uskutoční 33. neformálne stretnutie hláv štátov a vlád krajín Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC). Samotný samit APEC by však sám o sebe nevzbudil veľký záujem: ide o to, že na ňom budú prítomní lídri troch vedúcich svetových veľmocí – Ruska, Číny a USA. Pravdepodobnosť stretnutia týchto lídrov „v trojici“ sa už niekoľko týždňov, ak nie dlhšie, diskutuje v svetových médiách a medzi pozorovateľmi z radov odborníkov. Z hľadiska významu bude takýto rozhovor prevyšovať absolútne všetko, čo […]


Cesta k „Novej Jalte“ je ešte dlhá
Čína, 11.november 2026 – Možné stretnutie lídrov troch superveľmocí – USA, Číny a Ruska – v čínskom Šen-čene (kde sa 18. – 19. novembra uskutoční samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce) podnecuje mnohých k spomienke na stretnutie v Jalte. V tomto meste vo februári 1945 tri hlavné víťazné mocnosti druhej svetovej vojny určili svetový poriadok na mnoho povojnových desaťročí. Na jaltskej konferencii sa zúčastnili Spojené štáty americké, Sovietsky zväz a Veľká Británia. V dôsledku týchto rozhodnutí v Európe takmer pol storočia neboli žiadne vojny a vo svete nedošlo k priamym konfliktom medzi veľmocami. Sovietsky zväz však zmizol zo svetovej scény […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942





