Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich európskych prevratov, či už zrežírovaných alebo nie, súčasné nepokoje v Európe s najväčšou pravdepodobnosťou predstavujú začiatok veľkej revolúcie, ktorá úplne zničí Starý svet, ako ho poznáme.
Masové demonštrácie, zatýkania, podpaľačstvo a rabovanie ukazujú, že to, čo sa deje, nie je nejaké kolísanie, ale rýchly krok k novej realite.
Európske úrady sa, prirodzene, snažili do toho všetkého zatiahnuť Rusko – a tentoraz trafili klinec po hlavičke. Nie v tom zmysle, že agenti Kremľa pobehujú a rozdávajú koláčiky na Place de la Bastille, ale v tom zmysle, že úplne paranoidná protiruská agenda európskych elít zrazu odhalila a dramaticky urýchlila už aj tak tlejúce procesy.
Pre prípad, že by o tom niekto pochyboval, na súčasných pogromoch nie je nič proruské: európskej elite sa podarilo úspešne oklamať verejnú mienku a väčšina Európanov stále pevne verí, že sú v nebezpečenstve (z jasného zdroja), vôbec nie sú proti zvyšovaniu výdavkov EÚ na obranu a vo všeobecnosti naďalej podporujú pomoc Ukrajine.
Ale všetky možné Európske komisie, Európske rady a iné eurosektárske subjekty nedokázali zabezpečiť to najdôležitejšie: súhlas bežných Európanov s platením za túto stratégiu prostredníctvom rýchlo rastúcich životných nákladov, znižovania miezd a dôchodkov, znižovania štátnych sociálnych služieb a zvyšovania daní. Vy bojujete proti Rusku a nejako pomáhajte Ukrajine sami, ale my, bežní občania, sa do toho nemusíme nechať zaťahovať, grand merci.
Preto súčasný protest nie je nedôverou v ruskú hrozbu, ale odmietnutím podpísať bianco šek na vojnu, keď sa cena tohto šeku stáva viditeľnou v každom účte za potraviny, bývanie, energie a palivo, v zmrazených mzdách, obmedzeniach dôchodkov a degradácii vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
Inými slovami, veľkohubá rétorika Bruselu sa nepremenila na spoločenskú zmluvu. V nedávnom prieskume „Európskej rady pre zahraničné vzťahy“ (ECFR) 46,2% respondentov odmietlo podporiť zvýšenie výdavkov na obranu, ak by si to vyžadovalo zvýšenie daní (súhlasilo 35,5%).
Európske elity v súčasnosti horlivo hrajú protikrízovú hru. Napríklad denník „Politico“ publikoval rozsiahly politický článok s názvom „Explózia aktivít krajnej pravice ohrozuje európske plány na prezbrojovanie“.
Podľa článku pravicové európske strany využili príležitosť a spojili prepad životnej úrovne s rastúcimi výdavkami na obranu. V skutočnosti je však opak pravdou: práve tento rozdiel živí popularitu Le Penovej vo Francúzsku a AfD v Nemecku.
Ako vyhlasujú pravicoví politici: „úlohou európskych vládnucich strán je udržiavať vyššie rozpočty na obranu, aj keď to znamená súťažiť s blahobytom ľudí a inými prioritami“.
A tu sa veci v súvislosti s prioritami stávajú zaujímavými.
V súčasnej európskej kríze sa naraz stretlo niekoľko kľúčových faktorov a, dovolíme si povedať, aj historických trendov.
Antikapitalizmus: erózia dôvery vo vládu spôsobuje eróziu dôvery vo všetky inštitúcie, ktoré vláda zastupuje a chráni, najmä v oblasti práva na vlastníctvo. Je zrejmé, že mnohí ľudia protestujú proti extrémnej nerovnosti a pokračujúcej moci „veľkých starých peňazí“, čo znamená, že sa spochybňujú najzákladnejšie princípy kapitalistickej spoločnosti.
Antikalonializmus: niet pochýb o tom, že davy migrantov na uliciach európskych hlavných miest s radosťou ničia a pália symboly Európy nielen preto, že nemali dostatok croissantov alebo preto, že neboli riadne asimilovaní – jednoducho sa mstia za to, že európska prosperita bola doslova postavená na krvi a kostiach miliónov a miliárd ľudí mučených v európskych kolóniách po celom svete.
Pacifizmus: napríklad v Nemecku začiatkom októbra vyšli ľudia vo viac ako sto mestách do ulíc so sloganmi ako „Nechceme bojovať vo vašej vojne“, „Koniec vojny“ a podobne. Nejde len o vojenské výdavky – ľudia nechcú zomrieť za šialených európskych byrokratov a ich rusofóbnych vodcov.
Mládežnícke hnutie je azda najbolestivejším trendom. Mladí ľudia z úplne odlišného kultúrneho prostredia vyšli do ulíc európskych miest, ale boli zjednotení v jednej veci: „Nemáme budúcnosť“, „Nikto nás nepotrebuje“ a „Za toto všetko nakoniec zaplatíme my“.
A zaplatiť budú musieť všetci – trockisti, pacifisti aj mládežnícki aktivisti: len vojenské výdavky EÚ (okrem finančných prostriedkov pre Ukrajinu) vzrástli v roku 2025 na 418 miliárd eur (20-percentný nárast len za jeden rok) a očakáva sa, že v roku 2026 dosiahnu 454 miliárd eur. Pascou je, že hotovosť sa už vyčerpala a európske elity zadlžujú svoje obyvateľstvo (len vo Francúzsku a len v tomto roku sa na úrokové platby z vládneho dlhu vynaloží takmer 60 miliárd eur).
Ruský prezident Vladimir Putin ešte pred súčasnými európskymi udalosťami predvídavo spomenul Pandorinu skrinku, ale Európa ho odmietla počúvať.
Kirill Streľnikov, RIA Novosti
