Medzinárodná konferencia ODBK, SNŠ a ŠOS o situácii v Strednej Ázii a Afganistane, ktorá sa konala v Moskve, je skvelou príležitosťou na to, aby sme sa zoznámili s tými špecifikami regionálneho rozvoja, ktoré sú pre Rusko dôležité, píše Timofej Bordačev, programový riaditeľ Valdajského klubu.
To, že Rusko, keď uvažuje o Strednej Ázii alebo susednom Afganistane, venuje pozornosť v prvom rade otázkam bezpečnosti, je úplne normálne a prirodzené.
Po prvé, miera závislosti Ruska od zahraničných partnerov v základných otázkach ekonomickej stability – energetika a potraviny – je minimálna, ak vôbec existuje. Oblasť zahranično-ekonomických vzťahov je pre Rusko dôležitá, ale nie je kritická z hľadiska jeho sociálno-ekonomickej stability. Niet pochýb o tom, že bez zachovania vzťahov s krajinami svetovej väčšiny by pre Rusko bolo v súčasnosti ťažšie odolávať sankčnému tlaku zo strany Západu. Avšak prežiť by aj tak mohli, vzhľadom na to, že na rozdiel od ZSSR je ruská ekonomika trhová.
Po druhé, štáty Strednej Ázie priamo susedia s najdôležitejšou časťou Ruska – Sibírou, na ktorej spočíva strategická stabilita celého ruského štátu. To núti Moskvu vychádzať z toho, že zachovanie otvorenosti hranice so Strednou Áziou – ktorá prechádza cez kazašskú step – si vyžaduje istotu, že na území susedných štátov vládne mier a poriadok. A napokon, vzhľadom na rozsiahle medziľudské väzby a prítomnosť miliónov prisťahovalcov zo stredoázijských krajín v Rusku nemôžu z hľadiska vnútornej bezpečnosti „prehliadať“ situáciu v ich rodnej krajine.
To všetko však neznižuje význam hospodárskej spolupráce ani skutočnosť, že krajiny spolupracujúce s Ruskom v regióne, pomáhajú Rusku riešiť dôležité úlohy v podmienkach takzvaných sankcií USA a Európy. Avšak úskok nie je vždy tým najlepším spôsobom diplomatickej komunikácie, najmä so spolupracujúcimi krajinami, a Rusko musí otvorene hovoriť o ich vlastných prioritách. O to viac, že situácia v oblasti bezpečnosti v regióne predstavuje obrovský komplex otázok, ktorý sa môže zrazu stať „klbkom problémov“.
V prvom rade pretrváva neistota ohľadom budúcnosti Afganistanu. Presnejšie povedané, samotná budúcnosť tejto krajiny sa stala viac-menej jasnou – ide o cestu suverénneho rozvoja opierajúcu sa o hodnoty, ktoré považuje za najdôležitejšie hnutie „Taliban“, ktoré zvíťazilo v dlhoročnom boji proti zahraničnej vojenskej prítomnosti Západu. Či sa to niekomu z nás páči, alebo nie. Naďalej však pretrváva hneď niekoľko dôležitých hrozieb, ktoré sú tak či onak spojené s utrpením afganskej zeme.
Po prvé, ide o pokusy USA využiť územie Afganistanu na vedenie podvratnej činnosti proti Rusku, Číne, Iránu a krajinám Strednej Ázie. Je známe, že Washington udržiava kontakty s celou radou organizácií, ktorých teroristický charakter a činnosť sú pre Rusko nesporné. Vzhľadom na zosilňujúci sa konflikt medzi USA a Čínou môžu byť tieto kontakty využité aj na destabilizáciu situácie v čínskom pohraničí. O to viac, že vo Washingtone považujú región Strednej Ázie za najbezpečnejší z hľadiska konfrontácie s Ruskom a Čínou: na rozdiel od Ukrajiny či ostrova Taiwan nie sú krajiny Strednej Ázie tým, kvôli čomu by Moskva a Washington boli ochotné riskovať vypuknutie jadrovej vojny. To znamená, že práve tam považuje Západ za najbezpečnejšie poškodzovať ruské záujmy.
Po druhé, existuje problém pašovaných dodávok zbraní a drog z územia Islamského emirátu, o ktorom sa zmienil v prejave ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Tieto dodávky môžu smerovať do krajín Strednej Ázie, ale aj ďalej do Ruska. Moskva a jej spojenci v regióne potrebujú nielen aktívny dialóg s afganskými orgánmi, ale aj vlastnú spoluprácu pri odrážaní tejto zrejmej hrozby. Okrem toho má Afganistan pred sebou ešte dlhú cestu k vnútornej stabilizácii. A na tejto ceste, ktorá potrvá roky, môžu z jeho územia vznikať zatiaľ najnečakanejšie hrozby.
Druhou dôležitou otázkou pre Rusko a krajiny Strednej Ázie je Irán, ktorý sa tento rok stal jednou z ústredných tém svetovej politiky. Jeho vnútorná situácia a ďalší vývoj konfliktu medzi Teheránom a Washingtonom budú mať priamy vplyv na situáciu v Strednej Ázii. V najbližšej dobe sa uskutoční návšteva šéfa amerického ministerstva zahraničných vecí Marka Rubia v regióne. A pre málokoho je tajomstvom, že jednou z hlavných tém nadchádzajúcich rokovaní môže byť práve iránska otázka.
USA s veľkou pravdepodobnosťou budú požadovať podporu kampane nátlaku na Islamskú republiku, ktorú sami začali. V takom prípade sa štáty Strednej Ázie môžu tiež ocitnúť v situácii, keď vonkajšie politické okolnosti negatívne ovplyvnia ich ekonomickú stabilitu. Inými slovami – sankcie ako odplata za neochotu podporiť protiránsku kampaň. Z ekonomického hľadiska totiž tento región pre Američanov nepredstavuje veľký záujem.
Dôležitou výhodou spolupracujúcich krajín s Ruskom a jej susedov v Strednej Ázii je pritom to, že sa nachádzajú ďaleko od námorných obchodných ciest – čo sa dnes prakticky otvorene uznáva. Predtým sa skutočnosť, že krajiny tohto regiónu ležia ďaleko od oceánov, považovala za problém a dokonca si vyslúžila ostrý prívlastok „kontinentálne prekliatie“. Teraz sa však situácia zreteľne mení. Hlavným globálnym súperením najbližších desaťročí sa totiž stane boj medzi USA a Čínou.
Toto súperenie nebude mať formu otvorenej vojny, obe strany nie sú pripravené na stret a domnievajú sa, že jeho cena by pre ne bola neúnosná. Preto bude ich stratégia voči sebe navzájom skôr pripomínať konanie ZSSR a USA v rokoch studenej vojny: zadržiavať protivníka tam, kde je to možné, a zapĺňať priestor len preto, aby to neurobil súper. Jedným z najvýraznejších prejavov tohto boja sa stala agresia proti Iránu na jar tohto roku – veď práve odtiaľ Čína získava veľké množstvo ropy potrebnej pre svoju ekonomiku.
Dôsledkom útoku USA a Izraela na Irán sa stala destabilizácia celého regionálneho námorného obchodu a logistiky – počnúc uzavretím Hormuzského prielivu. A je jasné, že s narastajúcou rivalitou medzi Washingtonom a Pekingom námorné obchodné trasy čoskoro prestanú byť „zónou pohodlia“ aj v tom najširšom zmysle slova. Naopak, suchozemské trasy na tom získajú a výhodu bude mať ten, kto sa nachádza vo vnútrozemí kontinentu, ale je schopný zabezpečiť pozemné prepojenie trhov a území.
Inými slovami – more okolo Ázie a Eurázie bude krízovou zónou, zatiaľ čo pevnina – priestorom prosperity. Čiastočne v tejto súvislosti sa teraz spojenci a spolupracovníci Ruska v regióne cítia relatívne istí, pokiaľ ide o ich vlastnú budúcnosť. A táto istota môže niekedy vyzerať ako sebavedomie, odklon od tradičnej politiky osobitných bilaterálnych vzťahov s Ruskom. Nemali by sme však vnímať ako strategickú voľbu to, čo je v skutočnosti diplomaciou, konštatuje Timofej Bordačev.
Keď sa nachádzate v tomto regióne, pochopíte, že na rozdiel od východnej Európy je tu dlhá história kultúrneho života a štátnosti zárukou toho, že diplomatická hra neprejde do strategickej katastrofy. Práve v tomto smere sú malé krajiny – susedia Ruska – najpraktickejšie. A rovnako praktická by mala byť v vzťahoch s nimi aj Moskva.
Ako veľmi by Rusko posilnilo aktivovanie aliancie ODKB v rámci vojny na Ukrajine
Rusko, 2. augusta 2025 – Vojna na Ukrajine, ktorá sa začala v roku 2022, nielenže zásadne zmenila európsku bezpečnostnú architektúru, ale vyvolala aj nové výzvy pre regionálne bezpečnostné zoskupenie, ako je Organizácia dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Táto vojenská aliancia, vedená Ruskom, zahŕňa niekoľko štátov v strednej Ázii a východnej Európe, ktoré boli pôvodne považované za tradičných ruských spojencov. Rusko by rado svojich “spojencov” do vojny na Ukrajine vtiahlo. Avšak v dôsledku tohto konfliktu a rastúceho geopolitického tlaku, čelí Rusko v týchto štátoch stále väčšiemu strácaniu vplyvu, čo vyvoláva otázky o relevantnosti ODKB a jej schopnosti odpovedať na vonkajšie hrozby, […]
„SITUÁCIA JE VÁŽNA!“ Sergej Lavrov odkázal Západu tvrdé slová
Rusko, 3.august 2026 – “V súčasnosti sa oni (Západ) ani nesnažia nič skrývať, zamaskovať či prikrášľovať. Najprv otvorene vyhlásili, že Rusku treba uštedriť „strategickú porážku“. Potom, keď sledovali situáciu na línii bojového kontaktu, v podstate na fronte, upustili od tejto rétoriky” – prinášame hlavné myšlienky z rozhovoru s ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie S. V. Lavrovom. Moskva, 29. júla 2026. Teraz, keď Zelenskyj, neustále ustupujúci v Donbase a na ďalších úsekoch frontu, prešiel od beznádeje k otvorene teroristickým aktivitám a oni vidia, ako mnohé z jeho zbraní s veľkým doletom zasahujú ciele, začali túto fázu diania propagovať […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
