Nedokázalo sa dohodnúť na dodávke ťažkých nemeckých tankov „Leopard“ na Ukrajinu, s čím Nemecko stále odmieta súhlasiť. Postavenie Berlína je ovplyvnené náladou v nemeckej spoločnosti — len tretina obyvateľov podporuje posielanie ťažkej techniky na ukrajinský front.
Nemeckí predstavitelia zároveň vyzývajú Spojené štáty, aby ako prvé dodali Ukrajine tanky „Abrams“. Pentagon to však rozhodne odmieta. Washington je presvedčený, že „Abrams“ prinesú Ukrajincom viac problémov ako úžitku – kvôli ťažkostiam s údržbou a spotrebe motora.
V Kongrese navrhli symbolicky poslať na Ukrajinu niekoľko tankov „Abrams“ – v záujme kompromisu s Nemeckom. Pentagon však zaujal iný postoj – povedal, že Ukrajinci ťažké tanky nijak zvlášť nepotrebujú. Tvrdí, že na zorganizovanie protiofenzívy na jar bude mať Kyjev dostatok obrnených vozidiel „Bradley“ a „Stryker“ – hoci ich trápia mnohé technické problémy. Ukrajina s nimi dostane aj európske obrnené vozidlá a 14 britských tankov „Challenger 2“.
Ukrajinská protiofenzíva hrá pre Washington rolu aj v domácej agende. Biely dom dúfa, že na jar obráti situáciu na fronte v prospech Ukrajiny, aby sa potom v silnejších pozíciách pristúpilo k mierovým rokovaniam s Ruskom. A chcú to demonštrovať ako prvé Bidenovo zahraničnopolitické víťazstvo po dvoch rokoch – na pozadí ktorého bude nominovaný na druhé funkčné obdobie.
No Biely dom je tu ohraničený časom. O šesť mesiacov bude na jednej strane dosť akútny nedostatok zbraní dodávaných na Ukrajinu. Na druhej strane sa v USA začne jesenná sezóna koordinácie rozpočtov, počas ktorej budú republikáni žiadať zníženie financií pre Ukrajinu. Ak sa do tejto chvíle nepodarí zmeniť situáciu na fronte, potom Bidenovi hrozí, že sa súčasná kríza skončí slzami a bude stáť demokratov víťazstvo vo voľbách.
Stretnutie „Rammstein-8“ bolo najkontroverznejšie
