SÚDRUH MAZÁK NIKAM NEODCHÁZDA! ŽIAĽ…
Kto bude najviac trúchliť za súdruhom Jánom Mazákom?
No predsa dve zväzáčky slovenského progresívneho liberalizmu: Monika Tódová a jej manžel Pamela Záleská. Prvá príde o donášača, druhá o advokáta.
Slzu už stihla vyroniť Mária Kolíková a nepochybne budú žalostiť aj Miško a jeho ružová strana. Takého užitočného mazáka totiž len tak ľahko nenájdu. Možno sa tiež dočkáme skupinovej terapie progresívnych spoluobčanov na námestiach, prípadne nejaký mudrlant z Bruselu zadrie, že na Slovensku skolaboval právny štát. A aby sme nezabudli na nadáciu Zastavme korupciu – Petková s Makarovou v krátkom čase vypotia nejaké hodnotné vyhlásenie prinajmenšom o konci sveta.
V skutočnosti sa však nič podstatné nestalo.
Po prvé, názorové rozloženie v Súdnej rade SR ostáva viac alebo menej rovnaké, aké bolo doteraz. To znamená, že justičný aktivizmus bude aj naďalej atakovať racionálne, chladné a najmä politicky neutrálne právne uvažovanie.
Po druhé, aj keď mnohí s úľavou prijali správu o zosadení z trónu služobníčka šialencovho režimu, Ján Mazák nikam neodchádza, len už nebude predsedom Súdnej rady SR. Jeho súdružskými zdravicami a právnou kómou budeme všetci vrátane slovenskej justície sužovaní ešte pomerne dlho. Prinajmenšom dovtedy, kým mu Tódová otrčí. Mikrofón. A kým súdruh Mazák otrčenému mikrofónu neodolá. Zatiaľ sa mu odolať ešte nikdy nepodarilo.
Po tretie, aj keby Ján Mazák úplne zmizol z verejného povedomia, netreba podliehať neodôvodnenému optimizmu. Isteže, jeho zaslúžená detronizácia mnohých oprávnene poteší, ale nijako to nerieši základný problém, ktorým je štvrťstoročia zlipšicovávaná a stále väčšmi aktivistická justícia. Proti tejto chorobe neexistuje jednorazový liek ani šoková terapia. Iba dlhý a bolestivý proces odvykania si od ideologicko-politickej kontaminácie nervového systému slovenskej justície.
Dajme teda Jánovi Mazákovi zbohom a ostaňme stáť pevne nohami na zemi. S hlavou v oblakoch tu totiž lietajú mnohí a potom to aj tak vyzerá.
