Sv. Gertrúda, rehoľníčka –

17. novembra 2024  

Cirkev

16. novembra slávi sv. Cirkev podľa tradičného kalendára i pamiatku svätej Gertrúdy, mníšky z rádu sv. Benedikta. Táto svätá panna nie je tá sv. Gertrúda, mníška v Nivelle, ktorej pamiatka slávi sa 17. marca, a ktorá žila v 7. storočí, ani to nie je tá sv. Gertrúda, vojvodkyňa z Thuringenu a mníška v Altenburgu, ktorej pamiatka svätí sa 13. augusta a ktorá žila v 13. storočí.

Životopisné údaje

Sv. Gertrúda, ktorej blahoslavenú pamiatku slávime 16. novembra sa narodila roku 1256 v meste Eisleben v saskom grófstve Mansfeld, ktoré si neskôr vydobylo smutnú slávu narodením povestného Martina Luthera. Jej rodičia boli veľmi nábožní a náležali k najvznešenejším obyvateľom v mansfeldskom grófstve. Títo venovali veľkú starosť výchove svojej dcérky svojej, ktorá prejavovala zriedkavú zbožnosť sotvaže začala hovoriť.

Keď mala päť rokov, prosila rodičov, aby ju dali k benediktínkam. V kláštore sa ukazovali zriedkavé cnosti útlej Gertrúdy, že ju mníšky obdivovali. Nevinnosť dieťaťa a usporiadaná myseľ boli také útle a citlivé, že sa zdalo, akoby bolo dieťa nedotknuté dedičným hriechom; nepoznalo svet a nejavilo žiadnu túžbu po svetskom živote. Zbožné dievča nikdy nepozrelo na mužského človeka; i stávalo sa, že nebolo v stave jedného od druhého rozoznať. Z jej úst nevyšlo slovíčko bez potreby a každé jedno sa vzťahovalo na Boha.

Malá Gertrúda podriaďovala vôľu svoju Bohu v tej miere, že mala najväčšiu radosť, keď mohla predstavených poslúchať, ktorých považovala za námestníkov Božích. Jej dôvtip a rozum boli také bystré a vnímavé, že údivom naplňovala svoje učiteľky. Keď odrástla na pannu, povolili jej rodičia, že sa smela učiť latinskej a iným rečiam, ako i filozofii a rečníctvu, čomu sa toho času iba mnísi a niektorí rytieri venovali. Neskôr študovala i scholastické a mystické bohoslovectvo.

Najväčší učenci obdivovali vznešenú pannu, keď objasňovala s tou najväčšou ľahkosťou najťažšie a najzáhadnejšie miesta vo Sv. písme. Jediná jej snaha pri tomto hĺbaní bola, aby mohla pokračovať v poznaní Boha a v Jeho láske. Avšak jej horlivosť v štúdiách zapríčinila, že začala zanedbávať služby Božie a vrúcnu modlitbu, s akou predtým neprestajne k Bohu sa vinula. I zjavil sa jej božský Spasiteľ a pokarhal prísno jej horlivosť v štúdiách. Toto zjavenie pôsobilo na myseľ vedychtivej Gertrúdy tak veľmi, že si vedy zošklivila, i hanbila sa, že milostivého Boha výlučne nemilovala a tiež časné veci obľubovala. Od toho času ošklivili sa zbožnej Gertrúde márnosti svetské ešte viac; i rozhodla sa, že kláštor nikdy neopustí a do sveta nevyjde. Stala sa mníškou a jej zbožnosť i skvelé cnosti obdivovali všetci ľudia.

V
dvadsiatom roku veku zjavil sa pokornej mníške sám Spasiteľ a
vyučoval ju pravdám, ktoré v žiadnej knihe nájsť nemohla. V
predvečer sviatku Očisťovania Panny Márie roku 1284 bola ožiarená
takým svetlom nebeským, že sa jej zdalo, ako by dovtedajší život
jej bol plný tmy a samoľúbosti. Táto nadzemská milosť privinula
Gertrúdu ku Spasiteľovi Božiemu tak úzko, že behom nasledujúcich
pätnástich rokov iba za jedenásť dní sladký a ľúbezný pocit
prítomnosti Jeho utratila. Sama hovorí v spise, ktorý roku 1299
uverejnila, že milostivý Boh skúšať chcel počas tých
jedenástich dní vernosť jej.

Predstavení rádu ocenili svätý život Gertrúdin i zriedkavé milosti, ktorými dobrotivý a všemohúci Boh Svoju horlivú služobnicu vyznačoval, a vyvolili ju za opátku dvoch kláštorov, ktoré jeden za druhým behom štyridsiatich rokov s veľkým požehnaním Božím spravovala. Mníšky usilovali sa svoju svätú predstavenú v každej cnosti nasledovať a mnohé z nich dosiahli vysoký stupeň kresťanskej dokonalosti.

Akokoľvek sväto žila, predsa sa obviňovala, že milosti Božej tak nezodpovedá, ako by to druhí ľudia na jej mieste konali. Vo svojej pokore sebe nedôverovala, lež radievala sa vo vážnych záležitostiach s podriadenými mníškami, najmä so sv. Mechtildou, ktorá v jej kláštore viedla bohumilý život.

Denne prijímala Telo Božie, aby sa proti samoľúbosti a pokúšaniam ozbrojovala. Pred sv. prijímaním obetovávala všetky svoje myšlienky, slová a činy Bohu, aby sa nepribližovala nehodne k Pánovmu stolu; po sv. prijímaní obetovala zase seba celú milosti Božej, aby sa Mu poďakovala.

Najväčšmi sa radovala pokorná služobnica Božia, keď ňou niekto opovrhoval a znevažoval ju. Za dušičky v Očistci sa modlievala veľmi horlivo a prelievala horké slzy, aby sa Boh nad nimi čím skôr zmiloval.

Sv. Gertrúda bola omilostená i mnohými zjaveniami a proroctvami, ktoré vo zvláštnej knihe naznačila; napísala i mnohé listy a zbožné rozpravy. «Kniha zjavení» bola uverejnená viac ráz po jej blahoslavenej smrti, ako i druhé spisy, ktoré obsahujú jej milostiplný život a divy, akými Boh Svoju služobnicu oslávil. Tieto knihy môžu slúžiť popri spisoch sv. Terézie za spasiteľného sprievodcu pre tých kresťanov, ktorí vedú rozjímajúci život a nábožnosť v srdci svojom sa usilujú roznecovať.

Mnohé zbožné duše kresťanské radievali sa so sv. Gertrúdou, ako možno najsvätejšiu Sviatosť oltárnu hodne prijímať. Milostivý Boh neprestával podporovať Svoju vernú služobnicu, ktorá horela vrúcnou túžbou po dokonalosti, po duševnom blahu blížnych. Často bývala chorá a navštevovaná všelijakými biedami, no i tak ustavične túžila po utrpení. Hodina bez utrpenia jej bola neznesiteľná. Často hovorievala mníškam: «Človek duchovný, ktorý rád trávieva život svoj v mieri, nepokročil veľmi v cnosti. A ten, ktorý vyhľadáva tento pokoj, nezačal ešte sa domáhať ku cnosti.»

Sv. Gertrúda nemohla ani za okamih žiť bez toho, žeby, nútená vrúcnosťou horúcej lásky, niečo Bohu milého nebola vykonala. A preto prejavoval jej dobrotivý Boh zvláštnu náklonnosť. Jedného dňa sa zjavil sv. Mechtilde Spasiteľ sediac na tróne, sv. Gertrúda stála pri Ňom a ustavične hľadela na Neho. Istej zbožnej mníške zjavil Spasiteľ, že sv. Gertrúda má najnezištnejšie srdce medzi ľuďmi a najčistejší úmysel, i že niet na zemi srdca, v ktorom by tak rád prebýval, než je srdce tejto vernej milostnice.

Nie je možné vypočítať, akými rozličnými spôsobmi milostivý Boh na srdce sv. Gertrúdy účinkoval. Zdávalo sa jej, že sa v milujúcom srdci jej znovu narodil, keď‘ sa jej predstavil ako dieťa, v Betlehemskej maštali narodené. Hneď zase sa jej zdalo, akoby Spasiteľ vtlačil horúcemu srdcu rany, ktoré počas Svojho utrpenia dostal. Inokedy sa jej zdalo, že jej Spasiteľ podáva na prsty snubné prstene, sprevádzaný Svojou Matkou, Preblahoslavenou Pannou Máriou, a uisťuje ju, ako ju Panna Mária materským srdcom miluje.

Tieto milostné zjavenia zapríčinili, že sv. Gertrúda nezdala sa mať srdce pozemské, ale nadzemské, posvätené láskou Spasiteľovou, že nemala inej vôle a náklonnosti, než bola Jeho vôľa. Keď svätá Gertrúda dosiahla sedemdesiaty rok svojho sv. života, upadla do bolestnej nemoci, ktorá päť mesiacov trvala. Pokorná slúžka Božia stratila reč a predsa prejavovala veselú myseľ. A tým viac sa uspokojovala, čím viac sa nemoc zhoršovala a bolestí pribúdalo. Často sa stávalo, že mníšky neporozumeli pokynutiu, keď o niečo žiadala a slovo prehovoriť nemohla, a že jej podali opak toho, čo žiadala; ale pokorná a svätá trpiteľka nejavila pri tom najmenší nepokoj.

Vykupiteľ zjavil istej zbožnej mníške, že preto pozbavil reči služobnicu Svoju Gertrúdu, aby s nikým iným okrem Neho neprehovorila. Smútiace mníšky vzývali sv. Lebuina, aby na jeho príhovor uzdravenie svojej opátky sprostredkovali. Svätý orodovník zjavil sa jednej mníške a riekol: «Keď kráľ chce korunovať kráľovnú, nemôže to jednoduchý bojovník prekaziť.»

Nemoc svätej Gertrúdy zdala sa zakladať na horúcej túžbe po uzretí Spasiteľa a na odumieraní v láske Božej. Jedného dňa zjavil sa sv. Gertrúde Ženích nebeský, Pán Ježiš Kristus, sprevádzaný Svojou najsvätejšou Matkou, sv. apoštolom Jánom, jej zvláštnym patrónom, a zástupmi anjelov, i podával jej korunu oslávenia. Svätá Gertrúda vykríkla v blaženom vytržení a tíško usnula v Pánu, aby z Jeho rúk prijala korunu večnej slávy. To sa stalo dňa 17. novembra roku 1302.

Jej telo bolo pochované v kláštornom chráme. Na jej príhovor stali sa mnohé divy. Jej ostatky prechovávajú sa v kaplnke ako drahocenný rodinný poklad v Braunschweig-Lüneburgu. Jej pamiatka sa dnes oslavuje najmä v severnom Nemecku a v Poľsku.

Sv. Gertrúda sa vyobrazuje v mníšskom rúchu ako kľačí pred obrazom Panny Márie, ktorá drží Ježiška na rukách; pri nej je pohodená veľmožská koruna, vedľa nej stojí anjel a podáva jej ružový veniec.

Modlitba

Ó Bože, ktorý si sv. Gertrúde skrze Syna Svojho nebeské tajomstvá zjaviť ráčil, popraj nám milostivo, aby sme na jej príhovor tak horúco ako ona po Ňom túžili a keď sa niekedy zjaví, ako sudca vo večnej sláve Svojej, v nej podiel mať udôstojnení boli. Skrze tohože Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho, ktorý s Tebou i s Duchom svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen

PDF (formát pre tlač)