Švajčiarski katolíci nechápu úctu k ostatkom svätých, rúhavo nadávajú na ostatky Carla Acutisa a úctu nazývajú „perverzný fetišizmus“ –

Švajčiarski katolíci nechápu úctu k ostatkom svätých, rúhavo nadávajú na ostatky Carla Acutisa a úctu nazývajú „perverzný fetišizmus“ –

23. júla 2024  


Krátke správy

Ostatky blahoslaveného Carla Acutisa, ktorý zomrel v roku 2006 a zasvätil svoj život úcte k Najsvätejšej sviatosti oltárnej a propagovaniu eucharistických zázrakov, boli počas víkendu prezentované v Mníchove, ako súčasť ich putovania cez Nemecko, Holandsko a Belgicko. Viac ako 500 veriacich prijalo požehnanie relikviou na omši v mníchovskom Kostole Svätého Ducha.

Bl. Carlo Acutis
zdroj: wikimedia commons

Oficiálny portál švajčiarskej cirkvi Kath.ch priniesol článok o reakciách pokrokových švajčiarskych katolíkov na bežnú katolícku prax uctievania relikvií svätých a požehnávania týmito relikviami. Miera rúhania, nepochopenia katolíckej viery a praxe, s ktorými komentovali švajčiarski katolíci to, čo bolo vždy súčasťou života katolíckej Cirkvi, je dokladom o miere úpadku katolíckej formácie, o infiltrácii Cirkvi protestantskými postojmi po II. vatikánskom koncile a o strate katolíckej identity.

https://www.kath.ch/newsd/leichenfledderei-und-perverser-fetischismus-segen-mit-herz-reliquie-sorgt-fuer-empoerung/

Niektoré reakcie katolíkov pripomínajú rúhania protestantských vojakov počas tridsaťročnej vojny. Všetky reakcie prišli na oficiálny facebook portálu Kath.ch. Je možné, že medzi nimi mohli byť aj nejaké provokácie od ľudí nachádzajúcich sa mimo Cirkvi, avšak väčšina je evidentne od osôb s katolíckym pozadím a pokrokovou katolíckou formáciou. Navyše, portál Kath.ch, ako oficiálny portál švajčiarskej cirkvi, sa potýka s podobným problémom ako rovnaké stránky v iných národných cirkvách Európy – už s ostentatívnym nezáujmom vlastných cirkevníkov a nieto ešte čitateľov mimo Cirkvi.

Ale teraz už k lahôdkam z Kath.ch. Čitateľ s menom (alebo pseudonymom) Werner Anner píše o úcte k ostatkom: „Toto je klerikálne ťahanie mŕtvol.“ Ďalší čitateľ s menom Glor Ria nazval úctu k ostatkom „perverzným fetišizmom“ a pokrokovo uviedol, že ten presne zapadá do „náboženstva utrpenia a smrti“.

Gudrun Ernstbrunnerová je zase „zhrozená týmto šialenstvom s relikviami“ a zrejme s pocitom vyššieho katolíckeho uvedomenia (alebo sarkazmu?), sa pýta: „Je takéto požehnávanie relikviou viac ako eucharistické požehnanie?

Pre Josefa Laya je to, čo sa udialo v Mníchove „čistá zvrátenosť“, ale v „pápežskej cirkvi ma už nič nemôže prekvapiť“. Redaktor Kath.ch sa však snaží „pápežskú cirkev“ brániť (!!!) tým, že píše: „Nie je isté, či sa na putovaní relikvie Carla Acutisa podieľa aj Vatikán“!!! Ergo, katolícky redaktor zrejme dúfa, že to tí tmári robia bez vedomia Vatikánu?!!

Norbert Lorenz nemá, ako píše „nič proti blahorečeniu mladého človeka, pravdepodobne sú na to dôvody“. Avšak to, že jeho srdce putuje na „turné po Európe“ považuje za „viac ako nevkusné“.

Stefan Hissler dokonca neváha zájsť v rúhaní až tak ďaleko, že píše s infernálnym humorom: „Ježiš vedel, prečo nezostal v hrobe. Bol ušetrený znesväcovania mŕtvol.“ Úctu k ostatkom prirovnal spolu s ďalším čitateľom k známej výstave balzamovaných a pitvaných mŕtvol, proti ktorej protestovali cirkevní predstavitelia. Evidentne tu absentuje akékoľvek vnímanie rozdielu medzi prezentáciou mŕtvol v nehanebných súvislostiach a dokonca polohách (kopulačných) a úctou k čiastke tela svätca!

Hansjörg Grollimund, s pravým pokrokovým rozhorčením, ktoré už zažilo spojenie s 19. aj 20. storočím, teraz operuje 21. storočím: „Je neuveriteľné, že niečo také sa stane v roku 2024.

Monika Schmidová, ktorá je dokonca vedúcou farnosti (čiže laicko-ženskou synodálnou náhradou za kňaza-farára) sa pýta s tuposťou, ktorá je dôkazom o absolútnej absencii elementárneho katolíckeho vzdelania, o to desivejšej u osoby, ktorá riadi farnosť: „Ako je toto vlastne zlučiteľné s katolíckou predstavou o vzkriesení tiel u ostatných zosnulých?

Tu už niet čo dodať, len zaželať švajčiarskej cirkvi mnoho úspechov na synodálnej ceste a pri začleňovaní žien-laičiek do vedúcich funkcií v Cirkvi.

Jedným z mála, ktorí sa na portáli Kath.ch zmohli na pravoverný komentár bol Thomas Gander, ktorý rovno uviedol, že tí, čo tu reagujú „s hrôzou“, zrejme „nemajú dostatočné vedomosti o rímskokatolíckej Cirkvi“.

Nóó, trochu…

Avšak aj jeho apológia má svoje limity. Aby totiž bodrým švajčiarskym katolíkom dokázal, že v prípade úcty k ostatkom zosnulých a povýšených Cirkvou na oltár sa pohybujeme na doktrinálne pravovernej pôde, necitoval závery množstva dokumentov a koncilov (napr. Tridentského) z dejín Cirkvi, čiže neargumentoval dvetisíc ročnou tradíciou začínajúcou už v katakombách prvých kresťanov.

Odvolal sa radšej na autoritu, o ktorej sa domnieva, že je v očiach katolíkov neotrasiteľná a nespochybniteľná – na II. vatikánsky koncil, akoby to bola prvá zmienka o uctievaní ostatkov svätých a o jej dovolenosti: „II. vatikánsky koncil uviedol, že uctievanie – nie adorácia – relikvií sa môže naďalej udržiavať v súlade s tradíciou rímskokatolíckej Cirkvi.

To nám odľahlo…

BM

Zdroj: Kath.ch, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 €
10 €
20 €
50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)