Dvadsiateho septembra si pripomíname jednu z najsmutnejších udalostí v histórii. Na vrchole svojej moci, v slávnych časoch Pepina a Karola Veľkého, najstaršia dcéra Cirkvi korunovala svoju matku; a Cirkev v osobe jej hlavy vládla v skutočnosti aj právom, až kým o tisíc rokov neskôr satan nevyužil upadnutý stav Francúzska, aby Petra pripravil o dedičstvo, ktoré mu zabezpečovalo nezávislosť. Svätý kríž na nás stále vrhá svoje lúče!
Dnes sa okolo štandardu spásy postaví skupina mučeníkov a tentoraz celá rodina – otec, matka a synovia. Hoci starobylosť ich kultu na Východe i Západe spočíva na najlepších autoritách, podrobnosti o ich živote sú veľmi nejasné. Mohol byť tribún Placid, ktorého činy zaznamenal Jozefus vo svojich Vojnách o Židoch, (Jozefus, De bello Jud. iii. 3, 4, 13; 4:2; 5:3), tým istým Eustachom, ktorého oslavujeme dnes? Spája ho genealógia nášho svätca s Octaviinou rodinou, z ktorej pochádzal Augustus? Máme zase za jeho priameho potomka uznať vznešeného Tertulla, ktorý zveril svätému Benediktovi svojho syna Placida, obľúbené dieťa svätého patriarchu a protomučeníka benediktínskeho rádu? (Gregor, Dialogos, ii. 3) Subiaco dlho vlastnilo horu, ktorú staroveká tradícia označovala za miesto zjavenia tajomného jeleňa; Tertullus ju možno odkázal kláštoru ako dedičstvo svojho syna. Nemáme však dostatok priestoru na to, aby sme urobili viac, než zaznamenali skutočnosť, že tieto otázky boli nastolené. (Kircher, Historia Eustochio-Mariana, P. ii, iii)
Sotva by mohla existovať dojímavejšia legenda ako tá o našich mučeníkoch.
Eustach, inak nazývaný Placid, bol Riman, preslávený svojím pôvodom, bohatstvom a vojenskou slávou, takže sa za cisára Trajana stal generálom vojska. Raz počas poľovačky prenasledoval jeleňa pozoruhodnej veľkosti, ktorý sa náhle zastavil a medzi svojimi rohmi mu ukázal veľký a jasný obraz Krista, nášho Pána, visiaceho na kríži, a vyzval ho, aby si za cieľ svojho prenasledovania zvolil večný život. Potom spolu so svojou manželkou Teopistou a dvoma malými synmi Agapitom a Teopistom vstúpil do radov kresťanských bojovníkov.
Nedlho nato sa vrátil na miesto videnia, aby poslúchol príkaz nášho Pána, od ktorého sa tam dozvedel, koľko má trpieť pre Božiu’slávu. S obdivuhodnou trpezlivosťou podstúpil také neuveriteľné straty, že sa v krátkom čase dostal do krajnej núdze a musel odísť do súkromia. Cestou mal to nešťastie, že mu najprv vzali manželku a potom aj dvoch synov. Zdrvený všetkými týmito nešťastiami žil dlhý čas neznámo kde, vo vzdialenej krajine, ako správca farmy, až ho napokon potešil hlas z neba a čoskoro nato, keď sa naskytla nová vojnová príležitosť, ho dal Traján vyhľadať a opäť postaviť na čelo vojska.
Počas výpravy nečakane opäť našiel svoju ženu a deti. Do Ríma sa vrátil s triumfom uprostred všeobecných gratulácií; čoskoro však dostal príkaz priniesť obetu falošným bohom ako poďakovanie za svoje víťazstvo. Po jeho rozhodnom odmietnutí sa ho všemožne snažili prinútiť, aby sa zriekol Kristovej viery, ale márne. Potom ho spolu s manželkou a synmi hodili levom. Šelmy však neprejavili nič iné ako miernosť, načo cisár v zúrivosti prikázal mučedníkov zavrieť do medeného býka, ktorý sa zohrieval ohňom pod ním. Tam, spievajúc chválu Bohu, dovŕšili svoju obeť a dvanásteho októbrového kalendu sa odobrali do večného šťastia. Ich telá našli veriaci neporušené a úctivo ich pochovali, ale potom ich s úctou preložili do kostola postaveného na ich počesť.
Naše skúšky sú ľahké v porovnaní s vašimi, blahoslavení mučeníci! Vypros nám milosť, aby sme nezradili dôveru nášho Pána, keď nás povoláva trpieť pre neho na tomto svete. Takto si musíme vydobyť nebeskú slávu. Ako môžeme triumfovať u Boha vojsk, ak sme nepochodovali pod jeho zástavou?“
Tou zástavou je kríž. Cirkev to vie, a preto ju neznepokojujú ani tie najväčšie pohromy. Vie tiež, že jej Snúbenec nad ňou bdie, aj keď sa zdá, že spí; a očakáva ochranu takých svojich synov, ktorí sú už oslávení. A predsa, o mučeníci, koľko rokov visel nad dňom vášho triumfu smutný tieň svätokrádežného vpádu! Rím vás poctil takou láskou! Pomsti sa na opovážlivosti pekla a vysloboď sväté mesto!“
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.
