Bili ho palicami, železnými tyčami, rezali nožmi, pálili, amputovali mu ľavý palec, vytrhali nechty a dokonca mu odhryzli niekoľko prstov. (Áno, brutálne ohryzené ľuďmi.)
Taký bol osud svätého Izáka Joguesa, SJ, keď ho v lete 1642 v Novom svete zajala vojnová výprava Mohawkov a Irokézov. Páter Jogues je najznámejším z nezlomných severoamerických mučeníkov.
Jeho mučenie bolo také kruté, že upadol do bezvedomia, zdanlivo bez života pre svojich indiánskych mučiteľov. Napriek množstvu nepredstaviteľného, neznesiteľného fyzického týrania však tento svätý kňaz nejako prežil! Boh to s otcom Joguesom nevzdal. Budúci svätec sa zasa nevzdal svojho poslania medzi Indiánmi – a svätý ruženec bol neoddeliteľnou súčasťou jeho služby.
Kmeň potom svätého kňaza zotročil a plánoval ho v príhodnom čase popraviť čiernym šatkom. Nahý a ťažko zranený páter Jogues zistil, že mu nezostalo nič. Bol nielen Blackrobe bez čierneho rúcha, ale bol aj Blackrobe bez prvkov na svätú omšu a akýchkoľvek zásob vrátane oblečenia. Bol odsunutý do nízkeho postavenia závislého otroka.
Páter Jogues niečo mal – a bolo to niečo veľmi silné. Stále mal svoju katolícku vieru a horiacu túžbu šíriť jej dobré slovo.
S otcom Joguesom bola zajatá skupina huronských a algonkinských Indiánov, z ktorých niektorí konvertovali na katolicizmus. Keď mal otec príležitosť, ukradomky povzbudzoval, posilňoval a utešoval týchto novoprijatých katolíkov. Tajne si vypočúval ich spoveď. Bol vlastne ich pastierom. “Všetci zostali verní a vytrvalí, ” poznamenal jeden autor. Títo konvertiti už poznali svoj svätý ruženec.
Rok po mučeníckej smrti pátra Joguesa’ jeden z preživších zajatých Indiánov z tejto strašnej skúšky, Joseph Teondechoren, vysvetlil ich duchovnú situáciu pátrovi Paulovi Raguenaeuovi, SJ, a spomínal:
Ach, ako milujem korunku, čiže ruženec svätej Panny! Nikdy sa neunavím recitovať ho; a Ona mi splnila všetko, o čo som ju prosil, keď som jej obetoval svoju modlitbu. Bol to dobrý otec Jogues, ktorý mi dal túto pobožnosť, keď sme boli zajatcami v krajine Irokézov. Často sme spolu recitovali ruženec priamo v uliciach Anniene, dediny Mohawkov, bez toho, aby to tí neveriaci postrehli!
Čítaj: Verný francúzsky biskup odstúpil na žiadosť pápeža Františka’ po dlhom boji o moc
Takto sa ruženec úctivo a odvážne modlili títo dvaja muži v zajatí; šepkali si navzájom ružencové odpovede. Z toho vyplývalo, že títo svätí muži sa modlili ruženec každý deň a modlili sa spolu tak často, ako len mohli.
A potom tu bola Jozefova’neter Terézia. V ten osudný deň bola zajatá spolu s ním. Terézia bola bystré, spoločenské dievča vo veku 13 alebo 14 rokov. Mala tú výhodu, že ju v jednotriednej škole v Quebecu učili prvé francúzske uršulínky, ktoré prišli do Nového sveta z Francúzska. Tereza bola vzornou žiačkou a poznala celý katechizmus. Okrem toho bola zamilovaná do nášho drahého Pána a jeho svätej Cirkvi. V tomto nešťastnom období bola s najväčšou istotou pod láskavým vedením pátra Joguesa.
Jozef si spomína:
Tereza sa za svoj krst nehanbila. Verejne sa modlí k Bohu. Hovorí, že verí. Často sa vyznáva otcovi Joguesovi … rozpráva sa s otcom Joguesom, kedykoľvek ho vidí. Tieto veci jej však nebránia v tom, aby bola nesmierne smutná, keď žije medzi našimi krutými nepriateľmi. Vydržala chlad a nevľúdnosť zimy. Bola veľmi chorá, ale Boh jej vrátil zdravie.
“Nemá ruženec,” povedal Jozef. “Na jeho odriekanie používa prsty alebo malé kamienky, ktoré kladie na zem pri každom Zdravas Mária, ktorý odrieka. Často mi hovorila: ‘Beda, keby ma panenské sestry (uršulínky) videli v takomto stave medzi týmito zlými Irokézmi, ktorí nepoznajú Boha! Ako by ma ľutovali!“ ’”
Aká odvážna bola táto mladá dievčina? No, vlastne hrdinská.
Verejne sa modliť bolo medzi týmto pohanským kmeňom nebezpečné. Reného Goupila, ďalšieho zo zajatcov severoamerických mučeníkov, usmrtili tomahawkom len preto, že na verejnosti urobil znamenie kríža na sebe a na čele malého dieťaťa. Výskumníci z Americkej univerzity dospeli k záveru, že Goupil sa určite modlil ruženec, keď ho smrteľne zasiahli!
Aj keď svätý Izák Jogues nie je zvlášť uctievaný ako “ružencový svätec,” aký dôležitý musel byť svätý ruženec pre otca Joguesa a týchto ďalších odvážnych, zbožných katolíkov! Je to dôkaz, že ruženec bol hlboko zakorenený v katolíckom učení a praxi 17. storočia.
Bez tohto zakoreneného učenia a praxe sme my katolíci 21. storočia rozhodne chudobnejší. Náš katolícky svet ju určite potrebuje späť – a môže to byť práve úlohou laikov.
Premýšľajte o tom. Páter Jogues a jeho európski misionárski krajania sa pokúšali naučiť negramotných, primitívnych ľudí v tomto odvážnom novom svete zázraky katolíckej viery. Určite museli obmedziť to, čo sa učilo. Zo všetkých divov katolíckej viery títo inšpiratívni misionári vyhodnotili túto zbožnú prax ako rozhodujúcu. A je to tak!
Ak v našom 21. storočí mnohí skutočne dobrí katolíci zabudli na silu svätého ruženca Panny Márie’títo katolícki európski zajatci zo 17. storočia, ako aj ich katolícki indiánski konvertiti, sa aktívne, tajne a zbožne modlili žaltár Panny Márie’. A keď to bolo možné, títo svätí zajatci sa ho modlili spoločne!
Pre skeptika, ktorý by mohol namietať: “No, títo katolíci Nového sveta boli pod vážnym nátlakom. Boli zúfalí. Samozrejme, že sa modlili ruženec,” niekto by mohol jednoducho odpovedať: “Pozrite sa na našu súčasnú pohanskú kultúru a náš modernistický Vatikán – Nie sú dnes dobrí katolíci tiež pod extrémnym duchovným tlakom?“”
Modlite sa ho každý deň a modlite sa ho spoločne so svojou rodinou. AMDG!
David J. Barton je autorom knihy: Ruženec v rodine, zabudnutý nie stratený a Jastrab, vrana a starec – Ružencová lekcia, ktorú učia okrídlené Božie tvory’.
