Svet v plameňoch: za „mierového prezidenta“ Donalda I. sa vo svete rozhorieva nebezpečné množstvo konfliktov
Na Irán opäť padajú americké rakety. Napriek sľubu, že sa USA chcú dohodnúť na mieri.
Tento konflikt sa možno podarí uhasiť, USA ho tak či tak prehrali len to potrebujú priznať. Iránci im proste nedovolia používať si prieliv, ako chcú.
Už len preto, že nechcú, aby si ním Američania dovážali komponenty pre svoje radarové základne v regióne (nie všetko sa dá priviesť lietadlami).
Ale Irán nie je jediný nebezpečný konflikt vo svete. V Sudáne beží šialená občianska vojna. Hlavný protagonista masového zabíjania a znásilňovania, Sily rýchlej reakcie, je pritom financovaný Spojenými arabskými emirátmi, čiže spojencom USA. (A Británie – v Londýne sa kvôli tomu, že britská vláda proti tomu nič nerobí začínajú búriť vládni poradcovia).
Afrika ako taká sa zrejme v nasledujúcich rokoch stane dejiskom niekoľkých vážnejších konfliktov o zdroje.
Neutícha konflikt na Ukrajine. Ten pritom Donald reálne mohol uhasiť. Bez americkej podpory by Ukrajinci nemohli pokračovať.
Rusi čakali na jedno: USA dozrú na mierovú dohodu, v rámci ktorej sa povie, že na východnú Ukrajinu nemožno umiestňovať niektoré druhy výzbroje (niektoré rakety, silné rádiolokátory) a Ukrajina nesmie prijímať niektoré druhy vojenskej pomoci zo zahraničia, aby pre Rusko nepredstavovala hrozbu. Samozrejme, žiadne členstvo v NATO. Výmenou Kyjev dostane silné garancie svojich (ostávajúcich) hraníc. V zásade to isté, čo bolo dohodnuté už na jar 2022. S tým rozdielom, že vtedy si Ukrajinci mohli udržať celý Donbas, ktorý Rusko nechcelo (ale žiadalo preň garancie politických a kultúrnych práv, podobné, aké majú regióny v EÚ).
Dnes už ale USA nie sú ani dôveryhodným partnerom pre sprostredkovanie dohôd. Posielajú do rozhovorov ľudí typu Kushnera a Witkoffa, ktorí ani nevedia, ako rozhovory viesť. Navyše, súčasťou rôznych mierových dohôd bývajú aj utajené protokoly. Kto ale dnes môže racionálne predpokladať, že ich Biely dom nezverejní? A bude dodržiavať? S oranžovým dieťaťom za stolom je možné všetko, porušenie hocijakých zvyklostí.
Pritom Ukrajina bude ťažkým problémom pre svet aj po tom, ako sa tam uzavrie nejaký mier. Je tam obrovské množstvo zbraní, ktoré sa vyvezie do rôznych regiónov sveta (pred časom sa istá časť načierno takto aj vyvážala, vtedy po presiaknutí informácií skončila klika ukrajinských diplomatov, ktorá tieto kšefty pomáhala organizovať).
A krajina bude zásobárňou žoldnierov pre svet – lebo čo iné bude časť tých vojakov robiť? Pôjdu bojovať inde.
So silným hegemónom by sa dali konflikty aspoň nejako obmedzovať. Ale taký už vo svete nie je, Donald pochoval veľkú časť rešpektu atlantickej veľmoci.
Nie, Iránom to neskončí, plamene vojny sa budú vo svete šíriť aj ďalej.
„Bravó“, Donald. Určite sa na jeseň znovu prihlásiš o tú Nobelovu cenu mieru.
Na Irán opäť padajú americké rakety. Napriek sľubu, že sa USA chcú dohodnúť na mieri.
Tento konflikt sa možno podarí uhasiť, USA ho tak či tak prehrali len to potrebujú priznať. Iránci im proste nedovolia používať si prieliv, ako chcú.
Už len preto, že nechcú, aby si ním Američania dovážali komponenty pre svoje radarové základne v regióne (nie všetko sa dá priviesť lietadlami).
Ale Irán nie je jediný nebezpečný konflikt vo svete. V Sudáne beží šialená občianska vojna. Hlavný protagonista masového zabíjania a znásilňovania, Sily rýchlej reakcie, je pritom financovaný Spojenými arabskými emirátmi, čiže spojencom USA. (A Británie – v Londýne sa kvôli tomu, že britská vláda proti tomu nič nerobí začínajú búriť vládni poradcovia).
Afrika ako taká sa zrejme v nasledujúcich rokoch stane dejiskom niekoľkých vážnejších konfliktov o zdroje.
Neutícha konflikt na Ukrajine. Ten pritom Donald reálne mohol uhasiť. Bez americkej podpory by Ukrajinci nemohli pokračovať.
Rusi čakali na jedno: USA dozrú na mierovú dohodu, v rámci ktorej sa povie, že na východnú Ukrajinu nemožno umiestňovať niektoré druhy výzbroje (niektoré rakety, silné rádiolokátory) a Ukrajina nesmie prijímať niektoré druhy vojenskej pomoci zo zahraničia, aby pre Rusko nepredstavovala hrozbu. Samozrejme, žiadne členstvo v NATO. Výmenou Kyjev dostane silné garancie svojich (ostávajúcich) hraníc. V zásade to isté, čo bolo dohodnuté už na jar 2022. S tým rozdielom, že vtedy si Ukrajinci mohli udržať celý Donbas, ktorý Rusko nechcelo (ale žiadalo preň garancie politických a kultúrnych práv, podobné, aké majú regióny v EÚ).
Dnes už ale USA nie sú ani dôveryhodným partnerom pre sprostredkovanie dohôd. Posielajú do rozhovorov ľudí typu Kushnera a Witkoffa, ktorí ani nevedia, ako rozhovory viesť. Navyše, súčasťou rôznych mierových dohôd bývajú aj utajené protokoly. Kto ale dnes môže racionálne predpokladať, že ich Biely dom nezverejní? A bude dodržiavať? S oranžovým dieťaťom za stolom je možné všetko, porušenie hocijakých zvyklostí.
Pritom Ukrajina bude ťažkým problémom pre svet aj po tom, ako sa tam uzavrie nejaký mier. Je tam obrovské množstvo zbraní, ktoré sa vyvezie do rôznych regiónov sveta (pred časom sa istá časť načierno takto aj vyvážala, vtedy po presiaknutí informácií skončila klika ukrajinských diplomatov, ktorá tieto kšefty pomáhala organizovať).
A krajina bude zásobárňou žoldnierov pre svet – lebo čo iné bude časť tých vojakov robiť? Pôjdu bojovať inde.
So silným hegemónom by sa dali konflikty aspoň nejako obmedzovať. Ale taký už vo svete nie je, Donald pochoval veľkú časť rešpektu atlantickej veľmoci.
Nie, Iránom to neskončí, plamene vojny sa budú vo svete šíriť aj ďalej.
„Bravó“, Donald. Určite sa na jeseň znovu prihlásiš o tú Nobelovu cenu mieru.
