Sviatok všetkých svätých –

Ivan Blahodej

1. novembra 2024  

Cirkev

Boh preto stvoril ľudí, aby žijúc na svete životom nevinnosti, po zakončení dočasného života, mohli sa stať členmi večného blahoslavenstva a množili počet tých šťastlivých bytností, ktoré naveky ctia, milujú, chvália a zvelebujú Trojjediného Boha. To je povolanie ľudstva. Keď toto povolanie máme plniť správne a presne, starostlivo a pozorne musíme vychovávať seba, svoje dietky, všetkých k nám patriacich, aby sme v každom ohľade vyplnili Božiu vôľu, obsiahnutú v Božích a cirkevných príkazoch. To je našou povinnosťou pred všetkým iným – pred jedením, pred pitím, pred každodennou prácou.

Spasiteľ povedal učeníkom: „Modlite sa bez prestania!“ Nechcel týmito slovami povedať to, aby sme sa len vždy modlili a nič nerobili. Nie! Však pracoval aj Ježiš aj Jeho pestún, sv. Jozef. Ba aj všetci svätí, niektorý telesne, niektorý duševne. Len máme vedieť prácu tak spojiť s náboženskými povinnosťami, aby aj ona bola modlitbou, aby aj ona pomáhala dosiahnuť nám večný cieľ. Teda, kto začal prácu aspoň len s povzdychom a vykonal ju presne z lásky k Bohu: modlil sa. Kto trpezlivo prenášal denné útrapy pre Boha: modlil sa. Keď práca sa darí a privlastníme si zdar Božej pomoci: modlili sme sa!

Počet tých svätých a vyvolených Božích, ktorí správne vedeli všetky druhy životných trampôt dať do poriadku s Božou vôľou, je už tak veľký, že v kalendári nemožno venovať každému jeden deň na pamiatku, lebo len rímske menoslovie mučeníkov obsahuje do 7600 mien, a do roka je len 365 dní. A kdeže sú ešte mená tých svätých, o ktorých vie len Boh?! Preto pápež Bonifác II. už roku 607 zasvätil Panteón, chrám všetkých pohanských bohov úcte všetkých svätých, ktorých mená nevmestili sa do kalendára. A roku 840, pápež Gregor IV. rozprestrel Sviatok všetkých svätých na celú Cirkev, a ustanovil ho na deň 1. novembra.

Gregor IV. bol veľký pápež, mysľou i skutkom. Keď sa rozhodol rozšíriť tento sviatok na celú Cirkev, učinil to z tej príčiny, aby sme ctili Boha v Jeho svätých, ktorí sa v živote tak veľmi snažili pozdvihnúť Božiu úctu; preto si ich Boh obľúbil a odmenil ich večným blahoslavenstvom.

Potom, aby sme pamätali na spojenie so svätými, totiž na tú duševnú sponu, ktorá jestvuje medzi svätými a žijúcimi ľudmi a ktorá vzniká tým, že veriaci ctia svätých a prosia ich o pomoc a svätí zasa orodujú za živých ľudí. Ďalej, aby sme mysleli na veľkú blaženosť, ktorú požívajú v Nebi svätí a aby sme aj my zo všetkých síl pracovali na jej dosiahnutí, nasledovaním ich cnosti a príkladov. Ale aj zato, aby v tento deň uctili sme aj tých svätých, ktorým sv. Cirkev zvláštny sviatok neustanovila, – aby Boh, ohľadom na toľkých orodovníkov, našou modlitbou naklonený v hojnejšej miere udelil nám svojich milostí. Konečne aby sme v tento sviatok hradili aj to, čo sme zameškali v sviatok iných svätých.

Na Sviatok všetkých svätých čítané Evanjelium znie o ôsmich blahoslavenstvách. Tieto neopíšem, však to má vedieť každý kresťan-katolík, ale napíšem niečo o nebeskej radosti. Pobožný človek musí si mnoho odoprieť takého, čo ľahostajný alebo človek bez viery si dopraje. Skrsne teda otázka, či obsiahne spravodlivý náhradu alebo odmenu za svoju zdržanlivosť od hriechu?! Už samá táto otázka zdá sa mi byť hriešna, lebo pripúšťa možnosť pochybovať v Božiu spravodlivosť. Skúmaj človeče a presvedčíš sa! Už v tomto živote obsiahne odmenu: pokoj srdca. Pokoj, ktorý svet nám nemôže dať! Azda sa už stalo, že si sa dobre modlil, oduševnene si spieval, alebo si pristúpil ku sviatostiam a pocítil si v srdci uspokojivý cit, blaženosť. A tento oblažujúci pocit nebola ešte ani tisíca časť predtuchy o nebeskej blaženosti! Ani slabý tieň toho, čo čaká v Nebi spravodlivého človeka.

Tam blažiť ťa bude všetkých päť zmyslov, ba ešte aj pamäť a vnímanie. Tam javiť sa ti budú všetky v pozemskom živote vykonané dobré skutky v nebeskej žiare v rôznych odtieňoch dúhových farieb, aké prekrásne odtiene nenamaľuje nijaký maliar. Tam nekonečnou radosťou naplňovať bude tvoje srdce každá poklona učinená Najsvätejšej sviatosti oltárnej; potokom medu bude sa podobať ti to, ak si z dôvernosti srdca kľačal v pozemskom živote pred Bohostánkom, pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou!

Budeš požívať sťa odmenu nápoj blaženosti, sladší od nektáru za všetky sebazaprenia, ktorými si sa vyhol hriechu, konfliktu s blížnym. Obkľúčia ťa tam všetky duše, ktoré na tvoju modlitbu, pomocou tvojej obety obsiahli túto nevýslovnú blaženosť a budú ti ďakovať, budú ťa chváliť v prítomnosti tvojho strážneho anjela, ba pred tvárou samého Boha! Panna Mária usmeje sa na teba, lebo si jej bol verným dieťaťom.

Ó, a ten úsmev nebeskej krásy, nevinnosti, spanilosti koľko blaha vleje ti do srdca, to nemôžeš pochopiť! Sv. Jozef, všetci apoštoli, tvoj patrón, budú ti kývať priateľsky v ústrety a budú sa tešiť tvojmu víťazstvu nad zlom! Slabé je moje pero opísať tú nekonečnú blaženosť, ale rozmýšľaj a presvedčíš sa, že trochu sebazaprenia tu na zemi je mizernou malichernosťou proti veľkosti odmeny, ktorá čaká v Nebi na spravodlivých. Keď to pochopíš, presvedčíš sa, že hlúposť je byť zlým človekom.

***

Článok vyšiel pôvodne v časopise Kráľovná svätého ruženca č. 11/1930, do elektronickej podoby bol spracovaný Dominikánskou knižnicou, pre zverejnenie na stránke Christianitas.sk bol ešte čiastočne upravený redakciou Christianitas.sk.

PDF (formát pre tlač)