Svinstvo neoliberálnych rozprávok
Stáročia sa morálna štruktúra myslenia dieťaťa budovala na rozprávkach, kde dobro vždy zvíťazilo a chudoba cti netratí. S touto morálnou výztužou šli celé generácie detí do dospelosti, kde mali jasno v morálnych súradniciach.
Ale ako by mohli naše deti nechať „progresívni“ neoliberáli na pokoji? Najskôr skúšali tie rozprávky cenzurovať na feministickú mustru absurdity. Tak sme sa dočítali, že akási Sarah Hallová osočila školu v Northcumberland Park pri Norfolku, že navádza jej šesťročného syna na „sexistické“ myslenie. Spôsobila to rozprávka o Šípkovej Ruženke, lebo ju princ pobozkal v spánku a teda bez jej dovolenia?!? A to je podľa nej neprípustné! No, zosmiešnili sa.
Tak prišli z vlastnými vzorne „progresívnymi“ rozprávkami. A súčasné „progresívne“ rozprávky sú doslova o hovne! Nežartujem, také knihy naozaj vychádzajú. Nazývajú sa inovatívne, napríklad „Pozri sa pod okienko – Čo je to hovienko?“ Raz tak „progresívni“ autori pre detičky zmapujú aj suché z nosa. A teraz sa opýtajme – na tomto majú stáť morálne súradnice mladého človeka?
K tomu prirátajme „progresivistický“ útok na memorovanie, čo odjakživa vytváralo architektúru mladého mozgu. Pretože pamäť sa štrukturuje v detstve. A na to je dobré to memorovanie – abeceda, malé počty, kalendár atď., tvoria základné kamene pamäti. Tie musia byť v našej mysli pevné, nemenné body, o ktoré sa môžeme ďalej tvorivo oprieť. Toto „progresívci“ s úpornosťou novodobých boľševikov v našich školách likvidujú.
K tomu prirárajme tendenciu „progresívneho“ školstva, ktoré žiakov nabáda – už ani nerozmýšľaj, nechaj to na AI, len sa, prepánajána, nezamýšľaj samostatne. Google všetko vyrieši za teba.
A tak tu odrazu máme ideálneho „progresívneho“ voliča – otupeného živého robota s minimálnymi funkciami samostatného uvažovania, či nebodaj kritického myslenia a úplne bez pamäte, čo by ho varovala pred boľševickými trikmi „progresívcov“. Ideálny objekt „progresívnej“ fekálnej filozofie.
A začalo to tak nevinne – radikálnou „inováciou“ rozprávok.
