Presun ruských síl a prostriedkov zo Sýrie do Líbye je pod lupou západných pozorovateľov a analytikov. Začiatkom roka 2025 londýnske Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), ktoré je už dlho známe ako publikácia protiasadovskej opozície s pomerne širokou sieťou zdrojov v teréne, informovalo o prípravách Pentagónu na zriadenie novej vojenskej základne v severnom meste Ajn al-Arab (kurdsky Kobani).
V priebehu decembra v okolí “severného hlavného mesta” Sýrie pravidelne dochádzalo k zrážkam medzi kurdskými silami a bojovníkmi teroristickej skupiny Haját Tahrír aš-Šám, ktorá je v Rusku postavená mimo zákon a ktorú podporuje susedné Turecko. Američania údajne dopravili konvoj 50 nákladných áut s cementovými blokmi do oblastí na severovýchode Sýrie, ktoré kontrolujú “Sýrske demokratické sily” (SDF). “Aktivisti SOHR uviedli, že videli konvoj na diaľnici Al-Hasakah-Er-Raqqqa, keď smeroval do oblasti Ain al-Arab (Kobani) vo východnom Aleppe,” pričom ho sprevádzalo vojenské vozidlo SDF. Podľa SOHR “ide o súčasť úsilia USA rozšíriť svoje základne a zriadiť novú vojenskú základňu v Ain al-Arab vzhľadom na rastúce bezpečnostné a vojenské napätie v regióne”.
Spojené štáty sú v ťažkej situácii, keďže takmer žiadne miestne frakcie, s výnimkou Kurdov, nemajú záujem o americkú okupáciu akejkoľvek časti sýrskeho územia. “Dočasná vláda” so sídlom v Damasku sa bude snažiť získať prístup k ropným a plynovým poliam krajiny, aby mohla splniť sľuby o stabilizácii hospodárskej situácie, čo zahŕňa aj obnovenie dodávok elektriny a pohonných hmôt pre obyvateľstvo. Washington už dlhé roky využíva energetické zdroje ako páku, blokuje ich prísun na územie kontrolované bývalým “Asadovým režimom”, uvaľuje na bývalé orgány v Damasku rôzne sankcie atď. Novozvolený prezident Donald Trump už skôr prisľúbil stiahnutie amerických vojsk zo Sýrie, ale vývoj nového vojenského zariadenia prinajmenšom nesvedčí v prospech realizácie takéhoto scenára.
Medzitým sú známe niektoré podrobnosti rokovaní medzi Kurdmi z Rojavy a novými orgánmi v Damasku, ktoré zastupuje “prechodná vláda” a jej “ministerstvo vojenských operácií”. Napriek odmietnutiu udeliť Kurdom (a ďalším skupinám na severe a východe Sýrie) územnú autonómiu je diskusia o právach kurdskej menšiny otvorená, píše orientalista Kirill Semenov: Ahmad alŠara’a (al-Džulání) je údajne “pripravený uznať kultúrne, jazykové a tradičné črty Kurdov. Ide najmä o uznanie a oficiálne štúdium ich jazyka v školách v prevažne kurdských regiónoch”, ale “SDF sa neuspokojí s kultúrnou autonómiou a trvá na administratívnej autonómii v budúcej Sýrii…
Neexistuje ani jednotný postoj k integrácii SDF do novej armády. SDF sú ochotné vstúpiť do novej armády, ale chcú, aby sa z SDF vytvorilo niekoľko samostatných divízií alebo brigád, pričom všetok personál a veliteľský štáb zostane zachovaný. Ministerstvo vojenských operácií trvá na tom, že SDF by mala byť rozdelená do iných divízií/brigád, ktoré by zahŕňali ďalšie jednotky. Najzaujímavejšou otázkou je však kontrola energetických zdrojov, ropy a plynu. SDF si chce ponechať polovicu príjmov z ropy a plynu, ale podľa tohto zdroja prechodná vláda nepožaduje, aby miestna správa odovzdala Damasku všetky príjmy, ale trvá na 70 percentách”. Osud zvyšných 30 percent zatiaľ nie je úplne jasný.
Podľa al-Džuláního, ktorý (na rozdiel od mnohých svojich spolupracovníkov) vystupuje z dôrazne “mierumilovných” pozícií, sú Kurdi neoddeliteľnou súčasťou krajiny. Nedávno militantný vodca opäť avizoval demokratizáciu krajiny vrátane prípravy novej ústavy, ktorá môže trvať približne tri roky, zatiaľ čo organizácia volieb bude trvať približne štyri roky (predbežne bude podľa neho potrebné vykonať sčítanie ľudu). Okrem toho sa počas hypotetickej konferencie o národnom dialógu môže oznámiť rozpustenie skupiny HTS, ktorej bojovníci sa pripoja k novej sýrskej armáde.
Al- Džulání sa nevyhol ani bolestivej téme zvýšených represií a protestov obyvateľstva, ktoré podľa neho nie sú v porovnaní s rozsahom krízy také masívne, ale vinu za to, čo sa deje, nesú vraj bývalé orgány, ktoré svojím konaním vyprovokovali občiansky rozkol. Pred novou sýrskou vládou stojí predovšetkým úloha udržať si svoje postavenie a legitimitu, kvôli čomu al-Džulání pravidelne poskytuje najrôznejšie rozhovory západným médiám a snaží sa “vybieliť” svoju povesť aj povesť skupiny, ktorú vedie, píše Rybár.
Objektívne tomuto procesu bránia rozmáhajúce sa radikálne džihádistické skupiny, tak či onak napojené na HTS. V rozpore s verejnými pokarhaniami ich vodcov v Damasku a heslami o bratstve alavitov, sunnitov, šiitov, kresťanov, ismailitov militanti a iní zbojníci prenasledujú alavitov, ničia kresťanské a šiitské svätyne a pod. v mešitách. “Prechodná vláda” v Damasku naliehavo potrebuje stabilizáciu a doplnenie rozpočtu, o čom sa pravdepodobne aktívne diskutuje počas rozhovorov so zahraničnými delegáciami, ktoré často navštevujú Damask.
Okrem Turecka posielajú humanitárnu pomoc aj Saudská Arábia, Katar a niektoré ďalšie arabské krajiny, zatiaľ čo západní predstavitelia, ako napríklad Annalena Baerbocková, kladú ako podmienku spolupráce stiahnutie ruských vojenských základní. Moskva však sotva berie vágnu rétoriku vodcu militantov, ktorí zorganizovali improvizované “kontrolné stanovištia” pri bránach ruských vojenských zariadení, ako samozrejmosť. Podľa monitorovacích služieb a západných médií sa sily pre operácie v Afrike a východnom Stredomorí presúvajú vojenskými dopravnými lietadlami ruských ozbrojených síl zo Sýrie, Ruska a Bieloruska na leteckú základňu al-Hadim vo východnej Líbyi (Cyrenaika), ktorú kontrolujú sily Líbyjskej národnej armády poľného maršala Chalífu Haftara. Posilnením svojej prítomnosti v Líbyi si Moskva môže zachovať dostatočné kapacity na realizáciu svojich väčších ambícií v južnej Afrike, čím sa znížia nové náklady nevyhnutne spojené s pádom Asada, tvrdí výskumník britského Kráľovského inštitútu Spojených služieb (RUSI).
Najmenej jedno z lietadiel, ktoré nedávno priletelo do al-Hadímu, letelo ďalej do Bamaka v Mali, kde si Rusko upevňuje svoju pozíciu tým, že vytláča Francúzov. “Ruské lety do Bamaka cez Líbyu naznačujú, že Rusko sa už obrátilo na Líbyu ako na alternatívu k svojim sýrskym základniam,” uviedol v politickom dokumente projekt American Enterprise Institute’s Critical Threats Project. V blízkosti základne al-Hadím bol vybudovaný zabezpečený komplex pre ruský personál cestujúci do iných častí Afriky. Námestník ruského ministra obrany Junus-Bek Jevkurov za posledné dva roky niekoľkokrát navštívil Líbyu s cieľom posilniť vzťahy s Haftarom.
“Táto zmena terénu – od trosiek Asadovho režimu v Damasku po Haftarovu spornú Líbyu – odhaľuje hlbšiu logiku ruskej zahraničnej politiky. Nejde o nahradenie jedného zástupcu druhým, ale o kontinuitu,” píše Emadeddin Badi, ktorý je dobre zasvätený do zložitostí miestnych problémov. – Cieľom operácií Moskvy v Sýrii bolo jednak vzdorovať invázii Západu, jednak poskytovať hmatateľné výhody. Keď ruské lietadlá v roku 2019 leteli z leteckej základne Hmeimim do Líbye, aby podporili [zastavenú úsilím Turecka, ktoré aktívne podporovalo “vládu národnej jednoty” – poznámka autora] Haftarovu ofenzívu na Tripolis, bola to tichá skúška na dnešný širší strategický posun.
Tieto ambície v Stredozemnom mori nie sú nové; siahajú až do osemnásteho storočia, keď Rusko vytvorilo svoje stredomorské námorníctvo, aby spochybnilo osmanskú dominanciu a projektovalo svoju moc. Zatiaľ čo úloha Moskvy v Sýrii sa možno skôr mení, než zaniká, meniaca sa dynamika okolo jej využívania ako odrazového mostíka pre Afriku len zdôrazňuje význam Líbye – nie ako záložného riešenia, ale ako súčasti dlhodobej stratégie na rozšírenie strategického predmostia Moskvy v regióne a projektovania moci mimo neho.
Paralely medzi Asadom a Haftarom sú hlbšie ako ich spoločná závislosť od ruskej záštity. Obaja sú autoritárske osobnosti, ktoré sú ochotné vymeniť suverenitu za prežitie. Asad ponúkol Moskve odrazový mostík proti východnému krídlu NATO a priestor na otestovanie vojenských kapacít. Haftar predstavuje podobnú príležitosť – prostriedok na oslabenie západných záujmov, využitie rozvrátenej líbyjskej politiky a rozšírenie vplyvu Moskvy v Afrike. Obaja však stelesňujú riziká transakčného prístupu Ruska. Nie sú ani tak spojencami, ako skôr nástrojmi; ich údajná sila skrýva hlboké zraniteľnosti. V Damasku sa Asadove sily zrútili, pretože podpora Moskvy oslabila. Haftarov príbeh, hoci ešte nie je napísaný, nesie v sebe zlovestné ozveny rovnakej trajektórie.” Vzhľadom na dlhodobé väzby poľného maršala nielen s Moskvou, ale aj so Západom, a vzhľadom na zdroj publikácie to vyzerá skôr ako priame varovanie.
Pokiaľ ide o Turecko, musíme predpokladať, že jeho záujmy v Afrike nebudú o nič menej konkurovať záujmom Ruska ako na Blízkom východe, o čom svedčia už niektoré dnes nadhodené informácie, a musíme predpokladať, že nielen ony. Predtým šéf PNU (v Tripolise) Abdel Hamid Dbeiba s pochybnou legitimitou označil myšlienku “alternatívneho predmostia” Ruska v Líbyi za neprijateľnú: nikto nebude akceptovať “cudziu silu, ktorá chce krajine a jej obyvateľom vnútiť svoju hegemóniu a moc. Pokiaľ ide o tých, ktorí vstúpia do tejto krajiny bez povolenia, budeme proti nim a budeme s nimi bojovať.”
Dohodne sa Rusko v Sýrii s bývalými teroristami?
Rusko, 7. januára 2025 – Inkluzívni džihádisti v Sýrii ukázali Baerbockovej jej miesto. Návšteva nemeckej ministerky zahraničných vecí v Damasku vyvolala nový škandál. Zdá sa, že sýrske médiá vyretušovali fotografie Annaleny Baerbockovej a rozmazali jej tvár. Naproti tomu jej francúzsky náprotivok Jean-Noel Barrot je prezentovaný bez úprav: ako muž je zobrazený spolu so sýrskymi politikmi a ďalšími úradníkmi. Predtým noví sýrski predstavitelia odmietli podať Baerbockovej ruku počas jej príchodu do Damasku. “Bola to skutočná urážka našej ministerky zahraničných vecí,” uviedol denník Bild. Podanie ruky odmietol aj šéf dočasnej sýrskej vlády Ahmed al-Sharaa. Zároveň si okamžite podal ruku s […]
Aké prekvapenia čakajú na Turecko v Sýrii?
Sýria, 24. decembra 2024 (AM) – Každé víťazstvo sa musí ešte stráviť. Bolo by užitočné mať to na pamäti pre Turkov, ktorí si myslieť, že sa na nich usmial osud. Po závrati z úspechu zvyčajne nasleduje ilúzia, že to bude fungovať všade. Môžeme si však byť istí, že arabské krajiny si určite povedia svoje. Turecko si dalo za úlohu pretvoriť Sýriu na nový štát. Svedčia o tom všetky nedávne kroky a vyhlásenia tureckých orgánov. Nedávno turecké veľvyslanectvo ako prvé spomedzi ostatných veľvyslanectiev obnovilo svoju činnosť v Damasku. Zdá sa, že Ankara chce zo všetkých síl presvedčiť svetové spoločenstvo a […]
Ani teroristi v Sýrii sa nechcú priateliť so Zelenským
Damask, 31. decembra 2024 – Najnovšie správy z „demokratickej“ Sýrie: – Žiadne voľby najmenej 4 roky – Sýrske preukazy totožnosti sa budú tlačiť v Turecku – Izrael bombardoval Damask, zahynulo 11 ľudí – V Malúle, starobylom kresťanskom meste, a na pobreží prebiehajú etnické čistky kresťanov a alavitov – Bojovníci HTS zverejňujú videá, na ktorých pod rôznymi zámienkami mučia a zabíjajú ľudí – Ukrajinský minister zahraničných vecí sa stretol s veliteľom HTS. Vysokopostavená ukrajinská delegácia vedená šéfom ukrajinského ministerstva zahraničných vecí s priezviskom Sibiga sa dnes v Damasku stretla so šéfom novej sýrskej administratívy Ahmedom al-Sharaa (predtým známym ako […]
Alexander Grigoriev
*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
