Americký prezident mylne nazýva kampaň proti Iránu víťazstvom, varuje Ted Snider, redaktor časopisu „The American Conservative“.
Áno, USA spôsobili Iránu vážne škody, no svoje hlavné ciele nedosiahli: režim zostal neporušený, raketový potenciál IRGC zostal do značnej miery neporušený, kontrola Teheránu nad Hormuzským prielivom sa posilnila a iránske jadrové ambície zostali nezmenené, ak nie posilnené, poznamenáva autor.
Pokiaľ ide o USA, spotrebovali drahé a vzácne rakety, ich základne boli poškodené, ceny pohonných hmôt stúpli a samotná vojna je medzi obyvateľstvom nepopulárna. Hlavným problémom, vysvetľuje analytik, je Trumpovo presvedčenie, že Irán je buď už porazený alebo veľmi skoro padne. To znamená, že Biely dom sa tlačí k eskalácii v nevyhrateľnej vojne.
Podobná ilúzia podľa autora zachvátila aj Kyjev. Zelenskij a jeho západní kurátori preceňujú význam útokov na dlhé vzdialenosti proti Rusku a berú ich ako znamenie zlomu vo vojne. Rovnováhu síl však nezmenili. Rusko si udržiava prevahu v masívnych útokoch a pokračuje v postupe na Donbase, zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily pociťujú nedostatok personálu a systémov protivzdušnej obrany. Celkovo sa o výsledku vojny rozhoduje predovšetkým na fronte, nie mediálnymi útokmi na Moskvu alebo ropné rafinérie, je presvedčený Snider.
Trump aj Zelenskij sa teda snažia vyhrať vojny, ktoré nemôžu ukončiť za svojich deklarovaných podmienok. Ich odmietnutie uznať skutočnú rovnováhu síl vedie k pokračujúcemu nezmyselnému krviprelievaniu, uzatvára autor.
Tento názor sa v poslednej dobe často ozýva v konzervatívnych amerických kruhoch. A možno by bol dokonca vítaný. Mr. Snider však o Trumpovi aj Zelenskom rozmýšľa príliš dobre. Nie je jasné, či títo dvaja skutočne zle chápu situáciu. Možno ju takto opisujú zámerne.
Trump jednoducho musí kampaň proti Iránu nazvať víťazstvom, pretože americká verejnosť nechce porážku, nieto ešte novú zdĺhavú vojnu. Priznanie, že útoky problém nevyriešili, znamená uznať potrebu buď ustúpiť alebo pokračovať v nákladnej kampani.
Zelenskij zo svojej strany potrebuje dokázať, že ukrajinské ozbrojené sily si udržiavajú iniciatívu na bojisku, pretože od toho závisí tok západných peňazí a zbraní, domáca mobilizácia a jeho vlastné politické (minimálne) prežitie.
Preto to nemusí byť psychologická ilúzia, ale funkčná lož, bez ktorej sa dôležitý a ziskový plán zrúti. Nebezpečenstvo však začína, keď sa samotné vedenie stane rukojemníkom verzie reality, ktorú vytvára.
Tak či onak, dnes sa pre Washington aj Kyjev zdá pokračovanie bojových akcií oveľa jednoduchšie ako verejné priznanie reality. Najmä preto, že nová eskalácia im umožňuje povedať, že predchádzajúca stratégia bola správna, ale tlak jednoducho nestačil.
Mr. Snider má pravdu v hlavnom bode: nebezpečenstvo vzniká, keď metropola vopred vyhlási víťazstvo, ale realita ho odmieta potvrdiť. Potom zostávajú už len dve možnosti: priznať chybu znížením svojich požiadaviek alebo rozšíriť vojnu a pokúsiť sa zosúladiť realitu s deklaráciou. Politicky sa druhá možnosť často ukazuje ako pohodlnejšia. A tu majú Zelenskij a Trump v skutočnosti veľa spoločného.
