Havran si kdesi uchmatol kus syra
a sediac na strome, ho tuho stískal v pysku,
čo – ako obyčajne – privábilo líšku,
ktorá hneď nasadila kamarátsky výraz
a v zmysle starej bájky z neho mámi
interview:
…Že havran známy
ako div storočia a klenot našej doby,
tak čarokrásne spieva… Akože to robí…?!
A čaká, že vták na jej slová ladné
otvorí zobák… No a syr mu spadne.
a sediac na strome, ho tuho stískal v pysku,
čo – ako obyčajne – privábilo líšku,
ktorá hneď nasadila kamarátsky výraz
a v zmysle starej bájky z neho mámi
interview:
…Že havran známy
ako div storočia a klenot našej doby,
tak čarokrásne spieva… Akože to robí…?!
A čaká, že vták na jej slová ladné
otvorí zobák… No a syr mu spadne.
Márne však prosí, pochlebuje, vábi,
ba priam až provokuje, teda už len aby
voľačo riekol… Havran iba gáni
a hm’ka.
Hm’ka… Ale žiadna reč.
A líška, znavená márnymi otázkami,
zlostná a hladná išla radšej preč
bez spevu, bez syra.
Zato však poučená,
že totiž neplatí už ezopovská schéma.
Ten, čo si schmatol syrík do zobáka,
je dnes skôr nerád, keď sa o tom kváka.
Loading…
