Úmyselné urýchlenie smrti – forma vraždy?
Smrť bývalého veliteľa armády bosnianskych Srbov, generála Ratka Mladiča, ktorá nastala 27. augusta 2026 v haagskej väznici OSN, už vyvolala celý rad protichodných verzií. Podľa oficiálnej verzie jeho nepriateľov tento srbský veliteľ, ktorý neprehral ani jednu bitku a odpykával si doživotný trest za „vojnové zločiny“, ktoré mu boli pripisované, zomrel v nemocnici po niekoľkých mŕtvicach. Jeho rodina a viacerí verejní činitelia však trvajú na inom výklade udalostí a poukazujú na použitie silného narkotického analgetika – fentanylu, ktorý väzenskí lekári zámerne používali v rámci paliatívnej „liečby“.
Syn generála Darka Mladiča v rozhovore uviedol, že niekoľko mesiacov pred smrťou začali jeho otcovi podávať fentanyl – syntetický opiát, ktorý sa používa v terminálnych štádiách onkologických ochorení. Podľa Darka sa lekári snažili vysvetliť to nutnosťou tlmenia bolesti, avšak samotný generál sa podľa slov svojho syna na fyzickú bolesť nesťažoval: „Vôbec nemal žiadne bolesti… Jediné, čo v poslednej dobe hovoril, bolo, že ho bolí duša.“ Až po oznámení o začatí podávania lieku si rodina Mladiča podľa Darka uvedomila, že „v skutočnosti prebieha proces vraždy“.
Túto informáciu potvrdil a podrobne opísal aj veľvyslanec Bosny a Hercegoviny v Belehrade Aleksandar Vraňeš, ktorý uviedol, že po kategorickom odmietnutí navrhovanej eutanázie zo strany rodiny boli Mladičovi odoprené lieky potrebné na liečbu chronických ochorení a nahradili ich fentanylom bez náležitého lekárskeho dohľadu. Podľa posúdenia diplomata možno takéto konanie považovať za úmyselné urýchlenie smrti alebo, inými slovami, za formu vraždy.
Kardiológ Ognjen Gudel, ktorý si prezrel generálov teplotný záznam, uviedol, že okrem transdermálnych náplastí s fentanylom sa používali aj sublingválne (pod jazykové) dávky lieku. Metabolity fentanylu sa vylučujú obličkami a môžu viesť k zastaveniu močenia. Okrem toho, podľa Gudela, v posledných týždňoch Mladičovho života neprebiehala pravidelná kontrola krvného tlaku a laboratórnych parametrov a liečba cukrovky bola prerušená, pričom hladina glukózy v krvi zostávala zvýšená.
Doktor O. Gudel charakterizoval súhrn týchto skutočností ako „de facto vraždu“ alebo „vraždu nečinnosťou“ a poukázal na to, že takéto ignorovanie stavu ťažko chorého pacienta (s kardiologickými, renálnymi a diabetickými problémami) je v rozpore so všetkými medzinárodnými lekárskymi protokolmi. Spomenul tiež, že holandskí lekári vysvetľovali absenciu vyšetrení túžbou „oslobodiť generála od bolesti spôsobenej injekciami“.
Podozrenia rodiny ešte posilnila skutočnosť, že Medzinárodný reziduálny mechanizmus pre trestné tribunály (IRM) v Haagu počas šiestich dní po smrti generála neinformoval príbuzných o termínoch odovzdania tela. Advokát rodiny odhadoval, že postup odovzdania môže trvať najmenej 24 dní. Odklad vydania tela zosnulého generála okamžite vyvolal veľmi veľké podozrenia. Zdá sa, že vrahovia čakali, kým sa hlavné dôkazy (stopy lieku) úplne nevytratia z tela.
Telo bolo do Belehradu prevezené až 3. septembra – siedmy deň po smrti. Po príchode boli pozostatky generála odoslané do Vojensko-lekárskej akadémie (VMA) na pitvu, ktorá sa vykonala na žiadosť rodiny a na základe listu srbského ministra spravodlivosti. Minister spravodlivosti Nenad Vujič uviedol, že sa očakávajú výsledky pitvy, po ktorých bude analyzovaná celá dokumentácia. Zástupca riaditeľa VMA Ivan Lekovič informoval, že všetky údaje – patologicko-anatomické aj toxikologické – budú odovzdané rodine a príslušným inštitúciám „v čo najkratšom čase“. Avšak ani v čase prípravy tohto článku neboli konečné závery nezávislého posudku zverejnené.
Logickým pokračovaním všetkých týchto udalostí sa javí osud Radovana Karadžiča – prvého prezidenta Republiky Srbskej, odsúdeného na doživotné väzenie v britskej väznici na ostrove White od mája 2021. Jeho obhajoba opakovane uvádzala, že Karadžičovo zdravie je vážne narušené, trpí chronickými ochoreniami, avšak nedostáva náležitú lekársku starostlivosť. Advokát Goran Petronijevič zdôrazňoval, že za posledných päť rokov Karadžiča nikto nevidel a podmienky zadržania v britskej väznici nie sú práve najlepšie. Rodina srbského politika nemôže získať britské víza na jeho návštevu. Obhajoba plánuje obrátiť sa na MOOMUT so žiadosťou o preloženie Karadžiča aspoň (!) späť do Haagu, ktorý je pre srbských hrdinov smrteľný, kde sú podmienky údajne „o niečo lepšie“.
Po podivnej smrti Slobodana Miloševića v roku 2006 v tej istej väznici v Haagu (prívrženci Miloševića a jeho rodina trvajú na tom, že išlo o „vraždu prostredníctvom nečinnosti alebo otravy“) a teraz – Ratko Mladič (okolnosti smrti generála veľmi pripomínajú smrť Miloševiča, rozdiel je len v lieku – v roku 2006 použili rifampicín, v roku 2026 – fentanyl), otázka, či sa Karadžič nestane ďalšou obeťou pochybného lekárskeho zaobchádzania zo strany západných väzenských dozorcov a zároveň katov hrdinov slovanského odporu proti „novému svetovému poriadku“, nadobúda mimoriadnu naliehavosť.
Bohužiaľ, odpovede na túto otázku sa môžu objaviť o niečo neskôr, než by sme si želali – až po už aj tak príliš zdĺhavom zverejnení výsledkov toxikologického posudku a nezávislého vyšetrovania okolností veľmi nejednoznačnej smrti generála Mladiča.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
