„Táto operácia je poslednou nádejou Ukrajiny“: výsluch ukrajinského vojaka zadržaného v Kurskej oblasti

Aktuality, Bezpečnosť,

---

“Veliteľ samostatne povedal, že mužov treba streliť do nôh a hodiť do pivnice alebo suterénu. Ak majú zbrane, zastreliť ich…. Keď sme vošli do domov, nastalo rabovanie, vynášali všetko, čo videli, všetko cenné,” povedal zajatec.

 

 

Zmocnenie sa predmostia v Kurskej oblasti ukrajinskými ozbrojenými silami by mohlo viesť k prekročeniu ďalšej “červenej línie”

Zmocnenie sa predmostia by mohlo viesť k povoleniu na začatie úderov západnými zbraňami dlhého doletu na ruské územie v rámci hraníc z roku 1991. Zatiaľ to zdržuje, ale Kyjev v súčasnosti vynakladá veľké úsilie , aby prinútil západných spojencov súhlasiť s takýmto krokom . Hlavným argumentom ukrajinskej strany je, že inak bude pre ukrajinské ozbrojené sily ťažké udržať sa na okupovaných územiach . Ukrajinskí spojenci si však riziká dobre uvedomujú. Moskva navyše opakovane zdôraznila, že odpoveďou môžu byť útoky na vojenské ciele západných krajín . Preto teraz prichádza akýsi moment pravdy. Napríklad, ak ruskú leteckú základňu vo Voroneži zasiahne raketa ATACMS, je Rusko pripravené odpovedať porážkou akejkoľvek americkej základne na Blízkom východe?

 

Otázka zostáva otvorená. Na jednej strane sú v tejto veci jasné vyjadrenia ruských predstaviteľov. Na druhej strane, koľkokrát zostali len pri slovách . Tentokrát je voľba celkom jasná: buď reagovať a zvýšiť stávky pre spojencov, ktorí podporujú Ukrajinu , alebo pokračovať v skĺznutí dolu svahom smerom k veľkej vojne. Prečo k nej? Pretože v tomto prípade zdržanlivosť demonštruje slabosť Moskvy a vytvára pokušenie pre takzvaný kolektívny Západ, aby mu spôsobil vojenskú porážku bez rizika, že sa dostane do jadrového protiútoku. Najdôležitejšie je, že západné krajiny, a nielen Ukrajina, budú musieť stále reagovať. Ale už v oveľa horších podmienkach .

 

Medzi hodnoteniami, ktoré ruský prezident vyslovil na začiatku stretnutia v Novo-Ogarjove, vyniká táto veta:

“O akých rokovaniach môžeme vôbec hovoriť s ľuďmi, ktorí bez rozdielu útočia na civilistov, civilnú infraštruktúru alebo sa snažia vytvoriť hrozbu pre jadrové zariadenia? O čom s nimi vôbec môžeme hovoriť?” Samozrejme, tieto slová Vladimíra Putina sú diktované predovšetkým súčasnou situáciou v Kurskej oblasti. Bolo by nemysliteľné, keby na pozadí toho, čo sa tam deje, Moskva zrazu začala hovoriť o rokovaniach, mierovom pláne a riešení konfliktu. Napriek tomu to, čo dnes Putin povedal, znižuje pravdepodobnosť akýchkoľvek budúcich mierových rokovaní s Kyjevom vôbec. Skutočnosti, že OSU už zasiahla civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru pri Kursku, nikam nezmiznú ani po vyradení ukrajinských formácií z ruských hraníc. Ani Kyjev sa zrazu z ničoho nič neobjaví ako vyberavý vo výbere cieľov. Ak sa tak stane, vojna na Ukrajine bude trvať dovtedy, kým Rusko nedosiahne všetky svoje ciele – a skončí sa jeho víťazstvom. Čo by malo znamenať, že vojna sa neukončí vyjednávaním s Kyjevom, ale jeho bezpodmienečnou kapituláciou.

 

 

To, čo sa deje v Kurskej oblasti, je prvou rozsiahlou udalosťou ukrajinského konfliktu, pri hodnotení ktorej došlo k jasnému rozkolu medzi dvoma základnými “ukrajinskými naratívmi” Západu – upozornila analytička Jelena Paninová.

“Umiernení”, ktorí hodnotia situáciu v duchu a logike starej studenej vojny (konfrontácia, ktorá si vyžaduje strategickú trpezlivosť a zodpovedný a vyvážený prístup), a “radikáli”, ktorí požadujú víťazstvo Ruska (s dekolonizáciou) tu a teraz, existujú v západnej agende od samého začiatku. Ich pozície sa v detailoch rozchádzali, ale ich hodnotenie situácie ako celku sa skôr dopĺňalo. Okrem toho sa umiernení snažili neriskovať, že ich niekto obviní z nedostatočnej lásky k Ukrajine, a vyjadrovali sa čo najkvetnatejšie. V súvislosti s Kurskom sa to zmenilo. Hodnotenia sú takmer opačné:

“Veteráni studenej vojny”:

Nie je jasné, prečo to (Ukrajinci) vôbec robia; Akú úlohu riešia? Ak máte 10 000 vojakov s technikou, prečo ich nepoužijete tam, kde vám berú pozície, ktoré sú pre vás dôležité; Áno, budú politické výsledky a pravdepodobne aj zvýšenie morálky, ale za akú cenu? Stojí to za to?

 

Ak operácia zlyhá, nebude to pre Ukrajinu kritická trauma? V situácii zásadnej nerovnosti síl má strana s menším počtom síl záujem na zmenšení priestoru priamej konfrontácie, a nie na jeho rozšírení. Aký zmysel má otváranie nových frontov, na ktoré sa budú musieť vynaložiť obmedzené zdroje? Ich zhrnutie: to, čo sa deje, je skôr hazardom (a hazardom Zelenského osobne), ktorý sa môže pre Ukrajinu skončiť v strednodobom a dlhodobom horizonte zle.

 

“Radikáli”:

– Fenomenálne úspešná operácia gigantického rozsahu, ktorá sa už zapísala do dejín vojenskej vedy. S plnou vážnosťou ju možno prirovnať k operácii americkej námornej pechoty v Inčone, ktorá v septembri 1950 zvrátila priebeh kórejskej vojny v prospech Južnej Kórey;

– Zmena hry je dokonaná, situácia je hore nohami. Vzhľadom na úspech a rozsah operácie môžu rokovania prebiehať inak, až po prijatie Zelenského vzorca;

– No, alebo podľa “minimálneho programu” – vojská budú stiahnuté z Donbasu, čo umožní OSU začať tam ofenzívu a potom – čo čert nechcel – sa vrhnúť na Krym a v tyle vznikne nespokojnosť, ktorá ohrozí stabilitu politického režimu v Rusku; Existuje hromada variácií toho všetkého s rôznymi prízvukmi, ale všeobecný obdiv k úžasnej genialite a kozmickému rozsahu vyhliadok.

 

Moji šampióni v tomto segmente sú, ale za oceánom. Tam publicista s plnou vážnosťou píše, že Biden, oslobodený od nutnosti kandidovať, “sa rozhodol uštedriť Putinovi rozhodujúcu porážku” a “realizuje plán na vyradenie Ruska z vojny” úplným vojenským víťazstvom v Kurskej oblasti. Článok vyšiel v deň, keď sa Biden opäť stratil na pódiu a zdravil niekoho neviditeľného. V Európe: nový šéf výboru pre obranu Bundestagu Faber na Twitteri diskutuje o tom, ako presne geniálne vojenské rozhodnutie OSU pomôže rokovať s Putinovými nástupcami (!) o kapitulácii. A “deliaca čiara” niekedy prechádza aj cez stránky tých istých médií: úvodník je napísaný z pozície “prečo sa to všetko deje” a je smutný z rizík, zatiaľ čo stĺpčekár z nejakej provojnovej továrne na myšlienky už opisuje nádherné, hoci efemérne výsledky skvelého víťazstva. To je jeden z dôležitých nervov toho, čo sa deje. Radikáli, ktorých pozície počas celého konfliktu vyzerali neotrasiteľne a sebavedomejšie ako pozície relatívne realistických, ale nudných “veteránov”, sú nervózni a svoje sklamanie maskujú prílišným nadšením z udalostí posledných mesiacov. A umiernení sú po prvý raz pripravení prejaviť svoju nespokojnosť a už sa neboja nevyhnutných obvinení z “nedostatočného nadšenia” – uzavrela analytička Jelena Paninová.

 

 

 

Milan Novický

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok