- Trest smrti nie je inherentne zlý, potvrdzuje tradičné učenie Cirkvi.
- Úloha magistéria je definovať morálne zásady, nie posudzovať konkrétne prípady.
- Nové učenie Cirkvi môže vyvolať dojem rozkolu v katolíckej doktríne.
- Laici majú právo posudzovať legitímnosť trestu smrti v súlade s Božím zákonom.
Dominikánsky kňaz a teológ P. Thomas Crean, O.P., zdieľal na X príspevok Dr. Alana Fimistera, v ktorom sa tvrdí, že tvrdenie, že trest smrti je „malum in se“ (vlastné zlo), predstavuje herézu.
Príspevok, ktorý P. Crean v stredu podrobnejšie rozvinul, načrtáva presné rozlíšenie medzi úlohou magistéria a laikov v súvislosti s trestom smrti.
„Tvrdenie, že trest smrti je malum in se (vlastné zlo), je heréza,“ potvrdil Fimister. „Určenie podmienok, za ktorých možno trest smrti legitímne uplatniť, patrí do kompetencie magistéria.“
https://t.co/rzQm0IJ61z
— Páter Thomas Crean OP (@crean_fr) 14. októbra 2026
„Rozhodnutie o tom, či sú tieto podmienky splnené, je podľa božského zákona vyhradené laikom,” pokračoval.
“Keď sa členovia hierarchie pokúšajú v úradnej funkcii vyjadriť názor na to, či sú tieto podmienky splnené, ich poznámky sú buď obiter dicta (poznámky vyslovené mimochodom, t. j. nezáväzný názor), alebo konajú ultra vires (nad rámec svojich právomocí),“ objasnil teológ.
Tieto vyhlásenia prispievajú k prebiehajúcim snahám ortodoxných teológov a duchovenstva o objasnenie vekovitého učenia Cirkvi o tejto morálnej otázke v nadväznosti na nejednoznačnej revízie odseku 2267 z roku 2018 v Katechizme katolíckej cirkvi.
Revidovaný text uvádza, že „trest smrti je neprijateľný, pretože predstavuje útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby“ a že Cirkev „odhodlane usiluje o jej celosvetové zrušenie“, čím nahradila predchádzajúce znenie, ktoré potvrdzovalo, že „tradičné učenie Cirkvi nevylučuje uplatňovanie trestu smrti“.
V ten istý deň, keď bola táto zmena oznámená, portál LifeSiteNews uverejnil názorový článok od Dr. Fimistera, v ktorom nový text opísal ako „znepokojujúco nejednoznačný“. Napísal, že „legitímnosť trestu smrti je v zásade učením Písma, jednomyseľnou doktrínou cirkevných otcov a učením všetkých predchodcov pápeža Františka“ a že hoci nový text „nemusí byť interpretovaný“ ako popieranie tohto princípu, „určite bude vyvolávať dojem rozkolu“.
Ďalej uviedol, že akýkoľvek úsudok, podľa ktorého súčasné väzenské systémy robia trest smrti zbytočným, je úsudkom opatrným, ktorý je riadne vyhradený laikom: „Úlohou magistéria je stanoviť zásady viery a morálky a úlohou laikov je prispôsobiť občiansky poriadok týmto zásadám a tak posudzovať ich uplatňovanie v rôznych konkrétnych okolnostiach.“
V nadväznosti na svojho bezprostredného predchodcu pápež Lev XIV. použil tento nový jazyk vo svojich vlastných vyjadreniach k tejto téme, vrátane príspevku na sociálnych médiách príspevok z minulej soboty, v ktorom uviedol, že „trest smrti je neprijateľný, pretože predstavuje útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby.“
Okrem toho vo videu z 24. apríla prejave na podujatí DePaulovej univerzity pri príležitosti 15. výročia zrušenia trestu smrti v štáte Illinois americký pápež vyhlásil, že „dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní veľmi závažných zločinov“ a zopakoval, že „trest smrti je neprijateľný, pretože predstavuje útok na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby.“
Tiež navrhol, že podpora trestu smrti znamená, že človek „nie je skutočne za život“, čo môže mylne naznačovať, že podobne ako potrat je aj trest smrti sám osebe zlý.
Podľa mnohých učencov sú tieto tvrdenia v rozpore s takmer dvoma tisícročiami katolíckeho učenia. Citujú viacero dôkazov zo Svätého Písma a Svätej tradície na podporu svojho tvrdenia, že trest smrti nie je vo svojej podstate nemorálny.
Medzi ne patrí aj Genesis 9:6, kde sa uvádza: „Kto preleje krv človeka, toho krv bude preliata človekom; lebo Boh stvoril človeka na svoj obraz.“
Okrem toho svätý Pavol v Liste Rímskym 13 potvrdzuje, že štát „nenosí meč nadarmo“, ale je „Božím služobníkom, aby vykonával Boží hnev na páchateľa.“
Pokiaľ ide o tvrdenia zo svätej tradície, pápež Lev X. v bule z roku 1520 Exsurge Domine , v ktorej odsúdil bludy Martina Luthera, odmietol tvrdenie, že trest smrti je „proti vôli Ducha“.
Katechizmus Tridentského koncilu rovnako potvrdil jeho oprávnenosť. Pápež Pius XII. výslovne učil, že vrah „sa sám pripravil o právo na život,”, takže štát nekoná nesprávne, keď ho popraví.
A hoci pápež sv. Ján Pavol II. naliehal na veľkú zdržanlivosť, uznal, že trest smrti môže byť legitímny v vzácnych prípadoch, ak je to potrebné na ochranu spoločnosti.
V rámci diskusie o sobotnom vyhlásení pápeža Leva’ katolícky filozof Edward Feser — ktorý obhajoval neomylnosť tradičného učenia — navrhol riešenie tohto zmätku, v tweete uviedol, že ak by pápež a Vatikán „len jasne a výslovne potvrdili, že ‚Trest smrti nie je sám osebe zlý…‘, a potom by mohli kritizovať jeho uplatňovanie v praxi tak tvrdo, ako len chcú, tento problém by sa okamžite vyriešil… Neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo by to nemali urobiť.“
Keby pápež alebo DDF len jasne a výslovne potvrdili, že „Trest smrti nie je sám osebe zlý…“ a až potom by kritizovali jeho uplatňovanie v praxi, nech už akokoľvek ostro, tento problém by sa okamžite vyriešil pre väčšinu ľudí, ktorých táto otázka trápi. Neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo by sa to nemalo urobiť.
– Edward Feser (@FeserEdward) 10. októbra 2026
Páter Crean, rehoľník z anglickej provincie Rádu kazateľov, ktorý pôsobí v kláštore sv. Dominika v Londýne, má tituly z Oxfordskej univerzity, z Institut Saint-Thomas d’Aquin v Toulouse a doktorát z posvätnej teológie z Medzinárodného teologického inštitútu v Rakúsku. Bol jedným z prvých signatárov dokumentu z roku 2017 Filial Correction z roku 2017 týkajúcej sa Amoris Laetitia a je spoluautorom, spolu s Fimisterom, diela Integralism: A Manual of Political Philosophy (2020). Medzi jeho ďalšie diela patrí Boh nie je ilúzia a komentár k Evanjeliu podľa sv. Lukáša.
Fimister, rodák z Newcastle upon Tyne a bývalý docent teológie na Teologickom seminári sv. Jána Vianneyho v Denveri (neskôr na Holy Apostles College and Seminary), má tituly z Oxfordu a Medzinárodného teologického inštitútu, ako aj doktorát z Univerzity v Aberdeene z tomistickej politickej teórie. Je riaditeľom inštitútu Dialogos a autorom Robert Schuman: Neoscholastický humanizmus a zjednotenie Európy (2008) a Železné žezlo Syna človeka (2023).
