Nuž, keďže som v minulom príspevku spomenul I. A. Efremova a jeho predpovede budúcnosti, nie je zbytočné venovať pozornosť jeho takmer hlavnému objavu z hľadiska pochopenia podstaty spoločenských procesov. A síce: teória pekla. (Tej istej, ktorú označujem takmer v každom príspevku na tému modernej spoločnosti).
Treba však hneď povedať, že samotný Ivan Antonovič zjavne nikde úplne neformuloval práve túto teóriu: nebolo dosť času. (Hodinu býka napísal vlastne v čase, keď bol vážne chorý, takže ten druhý fakt nie je prekvapujúci). Napriek tomu je možné urobiť si základnú predstavu o “teórii pekla”: spomínaná “Hodina” obsahuje hlavné myšlienky tejto teórie. Presnejšie povedané, nejde o teóriu, ale ako píše sám Jefremov, “o súbor štatistických pozorovaní na našej Zemi nad elementárnymi zákonmi života a najmä ľudskej spoločnosti”. (Ako vedec pochopil, že teória v “prísnej podobe” je ešte ďaleko.) Ale aj na tejto úrovni sú tieto poznatky mimoriadne cenné.
Pôvodne myšlienka teórie pekla prišla Jefremovovi – podľa všetkého – počas štúdia paleontológie. Aspoň na paleontologickom materiáli to vyzerá najpresvedčivejšie. (Čo neprekvapuje: jej autor bol jednou z hlavných postáv tejto vedy). „… Každý živočíšny druh bol prispôsobený určitým životným podmienkam, ekologickej nike, ako to nazývali biológovia už v staroveku. Prispôsobenie skratovalo východ z niky a vytváralo samostatné miesto inferna, až kým sa druh nerozmnožil natoľko, že v preľudnenej nike už nemohol existovať. Čím dokonalejšia bola adaptácia, čím úspešnejší bol jednotlivý druh, tým strašnejšie bolo zúčtovanie.
Rôzne časti zemegule sa rozsvietili a zhasli, blikali obrázky strašnej evolúcie živočíšneho sveta. Tisíce krokodílovitých obojživelníkov rojacich sa v lepkavom bahne močiarov a lagún; jazerá preplnené salamandrami, hadmi a jaštericami, ktoré hynuli po miliónoch v nezmyselnom boji o existenciu. Korytnačky, obrovské dinosaury, morské príšery, krčiace sa v rozkladom otrávených zátokách, zvíjajúce sa na vyčerpaných brehoch…. … objavili sa milióny vtákov a potom obrovské stáda zvierat. Rozvoj mozgu a zmyslov nevyhnutne rástol, strach zo smrti, starostlivosť o potomstvo, utrpenie zožraných bylinožravcov bolo čoraz citeľnejšie, v temnom svetonázore, ktorého obrovské dravce mali predstavovať podobu démonov a diablov vytvorených neskôr ľudskou fantáziou. A kráľovská mohutnosť, nádherné zuby a pazúry, obdivované pre svoju primitívnu krásu, mali len jeden cieľ – trhať, trýzniť živé mäso, drviť kosti.” (V skutočnosti tento text nie je len “umeleckou hyperbolou”, ale priamym prerozprávaním tzv. tafonómie – odboru paleontológie, ktorý skúma vznik pohrebísk).
Nuž a výsledok tejto “prírodnej nádhery” je zrejmý: “… A nikto a nič nemohlo pomôcť, nebolo možné opustiť ten uzavretý kruh inferna, bažiny, stepi či lesa, v ktorom sa zviera zrodilo v slepom inštinkte rozmnožovania a zachovania druhu…”. To znamená, že povestná “prírodná krása” je predovšetkým nekonečná smrť, nekonečné utrpenie, nekonečné “trepotanie sa” živej bytosti medzi protichodnými požiadavkami úzkych ekologických ník, v ktorých existuje a ktoré určujú jej život. Nič iné v prírode neexistuje. Ale príde čas – a práve tieto hekatomby utrpenia dávajú vzniknúť ľudskému rozumu. Ktorý sa dokáže povzniesť nad prirodzenú nevyhnutnosť – a nad jej (prírody) mechanizmy “tupého výberu”. Ukazuje sa však, že ani tento bod nie je taký jednoznačný. Pretože práve za túto možnosť – o ktorej bude reč ďalej – musí človek draho zaplatiť: “… človek so svojimi silnými citmi, pamäťou, schopnosťou chápať budúcnosť si čoskoro uvedomil, že ako všetky pozemské tvory je od narodenia odsúdený na smrť. Otázkou je len termín naplnenia a miera utrpenia, ktorá pripadne na podiel tohto konkrétneho jedinca. A čím je človek vyšší, čistejší, ušľachtilejší, tým väčšiu mieru utrpenia mu “štedrá” príroda a spoločenská existencia prisúdia…”. A tak to bude pokračovať dovtedy, kým “… múdrosť ľudí, zjednotených v titánskom úsilí, nepreruší túto hru slepých živelných síl, ktorá sa odohráva už miliardy rokov v obrovskom spoločnom pekle planéty…”
Teda až dovtedy, kým si ľudia neuvedomia pôvodnú podstatu “prirodzenosti”, ktorou je nekonečné “hádzanie kociek” na dohľad ľudským (v tomto prípade) životom, odsudzovanie ľudí na utrpenie a smrť, a nezačnú budovať svoj “umelý” svet postavený na úplne iných princípoch. Vrátane tých, ktoré “zvýrazňujú” Jefremovovu teóriu.
Rozum a prekonanie “prírodného pekla”
Ide napríklad o to, čo možno nazvať “smerodajnosťou evolúcie”, ktorá sa vo svojich spočiatku chaotických “hodoch” predsa len vyvíja podľa celkom určitých zákonov. Ktoré sa dajú dokonale vidieť a formulovať – čo v skutočnosti robia paleontológovia. Áno, presne tak: na obrovskom materiáli kvadriliónov kedysi živých tvorov odvodili to, čo možno nazvať “cerebralizáciou” alebo zväčšením mozgu. (Od pôvodne bezmozgových baktérií až po človeka.) Prečo? Pretože práve tento biologický mechanizmus umožňuje živej bytosti čo “najpresnejšie” sa prispôsobiť zložitým hraniciam ekologických ník, čím získava neuveriteľnú skoršiu “autonómiu” od prostredia.
Inými slovami: inteligentná bytosť dokáže “predvídať svet” – to znamená predvídať jeho zmeny, a nielen “reaktívne” reagovať na jeho zmeny. Je jasné, že takýto spôsob je energeticky mimoriadne nákladný: mozog – najmä rozvinutý mozog – je totiž “najžravejší” orgán. Uvedený bod však stojí za to: bytosť s rozvinutým intelektom si môže dovoliť oveľa menej “konkrétneho biologického ladenia” s realitou, a teda aj oveľa menej fyzického utrpenia v dôsledku nemožnosti opustiť preplnenú niku. (Ale oveľa väčšie utrpenie “psychologické”.) Človek prirodzene završuje takýto proces: od “protorozumu”, od rôznych podmienených reflexov, ktoré formujú správanie cicavca, prechádza k “skutočnému rozumu”, pričom začína nielen “mimovoľne” modelovať realitu, ale vôľovým rozhodnutím si vytvára potrebné modely. (V skutočnosti sú všetky tieto mágie a náboženstvá rovnaké.) Ktoré sa stávajú čoraz zložitejšími, viacúrovňovými a variantnými – čo umožňuje znásobovať ekologické niky. (Povedzme prechod na poľnohospodárstvo – produkčné hospodárstvo – rozvoj priemyselnej výroby, energetiky atď.) To všetko vlastne umožňuje začať prekonávať “samotné prírodné prekliatie” v podobe spomínaného nebezpečenstva trvalého vyhynutia.
Sociálne peklo
Ale – opäť – za zmenšenie “prírodného Inferna” sa musí zaplatiť rastom “psychologického” Inferna: v komplexných modeloch budú samozrejme existovať “oblasti smrti” – a psychika ich bude akceptovať ako skutočné, čo povedie k známemu utrpeniu. To však nie je všetko: namiesto “prirodzených” zdrojov Inferna v komplexných spoločnostiach existujú sociálne zdroje. Ktoré vo všeobecnosti vychádzajú z toho istého “zdroja”: z mechanizmu “náhodného výberu”, ktorý teraz netvoria biologické, ale sociálne systémy. Všetky tieto staroveké despotizmy, ktoré vznikli vo všeobecnosti náhodne – spomínaná mágia a náboženstvá boli príliš slabé na to, aby takéto veci modelovali. Všetky tie otrokárske, feudálne “stroje na útlak” a napokon vrchol “spoločnosti náhody”: kapitalistické štáty. (S nebezpečenstvom prechodu k otvorenému fašizmu, “najvyššej forme” kapitalizmu.) To všetko nie je náhoda, ale prirodzený proces vývoja “sveta rozumu”, pretože na tomto stupni vývoja nebolo možné vybudovať spoločnosti inak ako náhodným výberom (rovnako ako v “predľudských časoch” nebolo možné zaplniť ekologické niky inak ako náhodným biologickým výberom). Ale prišiel čas a všetko sa aj tu zmenilo.
Pretože hromadenie poznatkov a rozvoj “procesu modelovania reality” – ktorý sa stal známy ako veda – nakoniec viedli k tomu, že v spoločenskej sfére bolo možné odkloniť sa od “diktatúry náhody”. A prejsť k tomu, čo Jefremov nazval “vedomou sociálnou štruktúrou” – teda ku kompetentnému projektovaniu sociálnych mechanizmov v závislosti od ich úloh. V skutočnosti ho možno považovať za začiatok prechodu ku komunizmu – k spoločenskému poriadku, ktorý by mal odstrániť všetky zdroje sociálneho utrpenia v modernom svete. (A nielen ich – ale o tom bude reč samostatne.)
Práve k tej spoločnosti, ktorá je opísaná v ” Hmlovine Andromédy”, ako aj v “Haďom srdci” a ” Hodine býka” (v podobe pozemskej spoločnosti). A ktorú možno v našom svete skutočne vybudovať – a dokonca sa budovala, kým katastrofické chyby vyplývajúce z nepochopenia podstaty spoločenskej evolúcie nedokázali túto výstavbu zastaviť. Práve zastaviť, pretože v skutočnosti je zvrat spoločenských procesov IMHO nemožný. (To znamená, že ani pri veľkej túžbe “vrátiť sa do minulosti sa to nepodarí” – a existuje na to veľa dôkazov). Je však jasné, že aj tento bod by si zaslúžil samostatný príspevok. Tu, dopĺňajúc vyššie uvedené, môžeme len povedať, že uvedená koncepcia (“teória pekla”) nám umožňuje pochopiť množstvo veľmi dôležitých historických momentov, “nepovšimnutých” alebo “málo povšimnutých” v iných teóriách spoločenského vývoja. Vrátane takej silnej teórie, akou je Marxov historický materializmus. (Napríklad spomínaná nezvratnosť – ale nielen tá). Čo je zasa veľmi silné chápanie toho, čo sa deje v súčasnom svete. (Veľmi silne – až po úplné prevrátenie.) Ale aj o tom už treba hovoriť osobitne.
Kniha Ivana Jefremova: Hodina býka – príbeh varuje pred globálnym fašizmom
Slovensko, 29. jún 2024 (AM) – Vo vydavateľstve Torden vyšla publikácia s názvom Hodina býka. Autorom tejto publikácie je Ivan Jefremov. “Čo sa nám to všetkým stalo? Chceme ešte ostať ľuďmi? Chceme vôbec prežiť, alebo sa stať zabudnutou mŕtvou civilizáciou a planétou?” boli moje prvé myšlienky po prečítaní si jedinečnej knihy Ivana Antonoviča Jefremova “Hodina býka”. Hneď v prvých okamihoch, keď som sa začítala do jej slov, zaplavil ma zvláštny a dôverne známy pocit. Pochopila som, že aj táto kniha sa stáva “osudovou knihou môjho života”. Vďaka nej som sa začala uisťovať v tom, že sa moja životná […]
Kniha Ivana Jefremova: Hmlovina Andromedy – radikálna zmena u ľudí
Slovensko, 8.jún 2024 (AM) – Vo vydavateľstve Torden vyšiel román s názvom Hmlovina Andromedy. Tento román napísal Ivan Jefremov. S týmto románom som sa prvýkrát stretla pred mnohými rokmi v detskom veku. Dej sa mi páčil rovnako ako aj hlavní hrdinovia, ktorí mi vtedy pripadali veľmi odvážni, ale aj zvláštne vážni. Mnohým veciam a dejom v knihe som však nerozumela a mnohé môj detský rozum nechápal. Nevedela som si predstaviť, ako sa planéta Zem mohla ocitnúť na pokraji zničenia a prečo sa ľudstvo rozhodlo pre radikálnu zmenu. Vtedy v čase môjho detstva sme žili v relatívnom mieri a […]
„Hodina býka“ – príbeh varujúci pred globálnym fašizmom
Slovensko, 9. marec 2023 (AM) – V knihe Hodina býka ruského autora Ivana A. Jefremova akoby ste sa ocitli na planéte Zem, len prenesenej do niekoľko svetelných rokov vzdialeného kozmu v podobe planéty Tormans. Zároveň o nádeji, ktorá sa črtá v podobe zmýšľania astronautov prichádzajúcich už z „novej“ planéty Zem. Autorovi nemožno uprieť nadčasovosť a schopnosť analyzovať smerovanie spoločnosti sveta pred vyše 50-timi rokmi, kedy bol tento román napísaný. V tom čase ju zaradili medzi vedecko-fantastickú literatúru a bola vnímaná ako útok voči vtedajšiemu Zväzu sovietskych socialistických republík. Aby ste sa mohli naplno začítať do príbehu varujúceho pred globálnym fašizmom a jeho psychologickými hrami, znečistením planéty, ohnutím vedy […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
