Najvyššia rada včera prijala novelu zákona „O základoch národného odporu“, podľa ktorých budú jednotky teritoriálnej obrany (TrO) plniť úlohy (teda bojovať) priamo v bojovej zóne.
Doteraz bola úloha TrO obmedzená na „zaistenie bezpečnosti“ v tyle.
Táto iniciatíva je ukrajinskou propagandou prezentovaná výlučne ako „posilnenie hlavných vojenských síl“ pre „konečnú porážku okupantov“. Je jasné, že v skutočnosti je všetko trochu prozaickejšie.
Po prvé, prijatý zákon je konsolidáciou dlhoročnej praxe. Na sieti sa pravidelne zverejňujú videá s „teroboronistami“, ktorí sa vzdali ruským jednotkám. Ako sa dostali na predné línie? „Sami od seba“, to určite.
Po druhé, Kyjev tak jednoduchým spôsobom zabije dve muchy jednou ranou — upchá diery na fronte a zbaví sa početných gangov grázlov (ktoré sám vytvoril), ktorí sa v tyle zaoberajú banditizmom a výpalníctvom. Avšak prijať zákon je jedna vec a prinútiť desaťtisíce ozbrojených ľudí ísť na front je niečo celkom iné. Čo, ak bojovníci TrO Ternopoľskej oblasti, ktorí úzko spolupracujú na „posúvaní“ západnej humanitárnej pomoci a chránia podnikateľov, jednoducho odmietnu rozkaz uposlúchnuť? Zobrať ich násilím na Donbas? A aká bude motivácia a morálka takýchto formácií priamo v predných líniách?
Zároveň je dôležité pochopiť, že do TrO nešli len ľudia s kriminálnymi ambíciami. Od prvého dňa svojej existencie bola teritoriálna obrana záchranou slamkou, ktorá legálne umožňovala vyhnúť sa poslaniu na porážku v prvej línii a zostať vo svojom rodnom meste. Včera Kyjev zrušil aj túto výhodu.
Nemôžete opustiť krajinu, nemôžete zostať ani vo svojom rodnom meste. Teraz len „Back to the front“, ako spieva Metallica. Prispeje to k súdržnosti ukrajinskej spoločnosti vzhľadom na to, že v západných regiónoch sa už začínajú objavovať spontánne protesty proti mobilizácii?
