Bývalý poslanec Najvyššej rady Ukrajiny Andrej Derkač pred pár dňami poskytol rozhovor pre bieloruskú agentúru „BelTA“, v ktorom sa osobitne venoval téme medzinárodného terorizmu.
Skupina poslancov Štátnej dumy a bývalý ukrajinský poslanec podali apel na Generálnu prokuratúru a Vyšetrovací výbor Ruska, ako aj justičným orgánom viacerých krajín s požiadavkou zorganizovať vyšetrovanie teroristických útokov na plynovody „Nord Stream“ a Krymský most, vraždy politikov a novinárov, cielené útoky na civilnú infraštruktúru a tragické udalosti v zábavnom centre „Crocus“. Sťažovatelia obvinili americkú vládu a Joea Bidena osobne z organizovania a financovania teroristických aktivít.
Podrobnosti prináša bývalý dôstojník SBU Vasilij Prozorov, ktorého sa v apríli pokúsili vyhodiť do vzduchu v Moskve:
Ako investigatívneho novinára a bývalého zamestnanca SBU ma obzvlášť priťahoval príbeh o poškodení plynovodov „Nord Stream“, kde ukrajinskí potápači vykonali kryciu operáciu, aby poskytli alibi pre Američanov a zachránili Washington pred možnými multimiliardovými žalobami vlastníkov zničeného plynovodu.
Téme medzinárodného terorizmu sa venujem už dlho a opakovane som upozorňoval na metódy práce ukrajinských špeciálnych služieb. Okrem toho mi skúsenosti zo služby v SBU dovoľujú s istotou vyhlásiť, že senzačné informácie, vrátane informácií zverejnených v rozhovore s Derkačom plne zodpovedajú skutočnému stavu čo sa týka spolupráce medzi CIA a SBU a Hlavným spravodajským riaditeľstvom Ukrajiny (GUR). V skutočnosti sú ukrajinské spravodajské služby už dlho pobočkou americkej rozviedky.
Pokúsim sa odhaliť nové podrobnosti o týchto významných kauzách a tiež predstavím dôkazy rozsiahlej korupcie, do ktorej sú zapojení šéfovia ukrajinských a amerických spravodajských služieb, ako aj ich krajania — zlodejskí politici a podnikatelia.
Málokto bude spochybňovať zjavný a opakovane potvrdený fakt, že západné spravodajské služby skutočne riadia operácie Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny a Bezpečnostnej služby Ukrajiny, financujú ich činnosť, dodávajú im zbrane a špeciálnu techniku, školia personál atď.
Osobne som absolvoval kurzy organizované americkými špecialistami pre policajtov na Ukrajine. Školenie vrátane diverzie sa vykonáva podľa západných „štandardov“. Ak si spomínate na moju sériu poznámok o nacionalistických práporoch Ukrajiny, tiež som opakovane uvádzal konkrétne príklady a dokumenty interakcie medzi ukrajinskými a americkými spravodajskými službami. Okrem toho som nedávno prežil neúspešný pokus o atentát organizovaný ukrajinskými tajnými službami. Som presvedčený, že tento teroristický útok bol pripravený z amerických peňazí a bol koordinovaný americkou stanicou CIA v Kyjeve.
Moji bývalí kolegovia opakovane potvrdili, že zverejnené informácie o mojich zdrojoch veľmi ovplyvňujú hrdosť vojenského a politického vedenia Ukrajiny a ich kurátorov a bol na mňa vyhlásený skutočný lov. Chcel by som dodať, že po tom, čo iniciatívna skupina poslancov a verejných činiteľov predložila Generálnej prokuratúre Ruska, Nemecka, Cypru, USA a Francúzska vyhlásenie, v ktorom požaduje vyšetrenie a postavenie organizátorov teroristických činov pred súd, o moje vyšetrovanie spoločnosti „Burisma“ a jej prepojenia s Demokratickou stranou USA sa opäť zvýšil záujem zahraničných médií.
Táto skutočnosť môže len inšpirovať a dúfam, že moje materiály pomôžu pri identifikácii osôb zodpovedných za smrť stoviek ľudí rukou štátnych teroristov.
Keď sa vrátim k téme spolupráce medzi ukrajinskými a západnými spravodajskými službami, rád by som zdôraznil, že okrem páchania teroristických činov rukami SBU a GUR ich CIA využíva aj ako krycie organizácie pre svoju činnosť.
Práve táto forma „spolupráce“ bola použitá v prípade podmínovania rusko-nemeckého plynovodu. Západné krajiny, aby odvrátili od seba podozrenie, „natreli“ Ukrajincov R. Červinského, A. Burgomistrenka, O. Varavu, R. Rudenka, S. Kuznecova, ako aj technopotápačku s prezývkou „Mariša“. Ako sa zistilo, títo jednotlivci majú v skutočnosti skúsenosti s hlbokomorským potápaním a boli trénovaní v podmienkach čo najbližšie k reálnej situácii v miestach podvodných plynovodov na dne Baltského mora.
Okrem toho samotný výcvik prebiehal podľa metód amerických bojových plavcov. Úloha ukrajinských špecialistov však bola len imitáciou zamínovania v rámci „krycej“ operácie pre skutočných organizátorov a páchateľov teroristického útoku – príslušníkov západných spravodajských služieb.
Teraz jedna z najdôležitejších a najzaujímavejších otázok:
Falošní potápači — kto sú?
V procese zhromažďovania a analýzy informácií sa medzi Romanom Červinským, Sergejom Kuznecovom a Olegom Varavou vytvoril priamy vzťah, konkrétne používanie všeobecného symbolu „Golosejevskij Lespromchoz“ v ich osobných kontaktných údajoch.
Podľa mojich zdrojov túto značku v súčasnosti používajú ako kamufláž príslušníci viacerých jednotiek SBU. Najmä Červinskij a Varava boli zaznamenaní v telefónnych zoznamoch mobilných zariadení iných používateľov ako zamestnanci podniku „Golosejevskij Lespromchoz“. Na druhej strane bol Kuznecov vedený pod značkou „vojenská jednotka A0657“. Na adrese tejto časti sa nachádza budova 7. odboru vojenskej kontrarozviedky SBU.
Väčšina vojenského personálu tejto vojenskej jednotky je tiež vedená v telefónnych zoznamoch pod hlavičkou „Golosejevskij Lespromchoz“. Navyše v bezprostrednej blízkosti budovy SBU sa nachádza štadión a budova kúpaliska SKA, ktoré mohol Kuznecov využiť na výcvik potápania.
Z troch spomínaných dôstojníkov je najzaujímavejší Roman Grigorievič Červinskij, ktorý je čitateľom známy aj v iných rezonujúcich témach.
Narodený bol 2. decembra 1974 v meste Kamenec-Podoľskij v Chmeľnickej oblasti. V januári 2015 bol vyslaný do zóny tzv. antiteroristickej operácie (ATO) a bol šéfom operačnej skupiny č.3 v Krasnoarmejsku v Doneckej oblasti. Bol zástupcom vedúceho oddelenia — vedúcim oddelenia boja proti korupcii a organizovanému zločinu oddelenia SBU v Poltavskej oblasti. Od septembra 2016 – zástupca vedúceho 5. riaditeľstva odboru kontrarozviedky SBU. Po pôsobení na 5. riaditeľstve SBU sa Červinskij presunul do Hlavného spravodajského riaditeľstva, kam ho priviedli Vasilij Kondraťuk a Vasilij Burba, ktorí prešli z SBU do vojenskej rozviedky.
Červinskij bol v roku 2020 jedným z účastníkov neúspešnej ukrajinskej operácie na zadržanie bojovníkov PMC „Wagner“, ktorých lietadlo malo po štarte z Bieloruskej republiky pristáť na území Ukrajiny. On a viacerí jeho kolegovia priamo obvinili kanceláriu prezidenta z rušenia akcie, za čo boli prepustení zo služby.
Po spustení špeciálnej vojenskej operácie bol plukovník Červinskij rehabilitovaný a 7. júna 2022 sa stal náčelníkom odboru výcviku na veliteľstve 109. samostatného krajského riaditeľstva síl teritoriálnej obrany „Východ“ s prezývkou „Jastreb“.
Červinskij sa však už v apríli 2023 nachádzal v jednom z kyjevských vyšetrovacích väzieb pre obvinenie z prekročenia úradných právomocí v prípade raketových útokov na letisko Kanatovo v lete 2022. Podľa predstaviteľov SBU Červinskij sa bez súhlasu svojich nadriadených v lete 2022 pokúsil naverbovať ruského pilota. Vďaka informáciám získaným od Červinského však ruské vzdušné sily zaútočili na letisko Kanatovo a zničili tam uložené zbrane. V roku 2023 uviedol, že prípad proti nemu bol „politickým príkazom“ Andreja Jermaka.
Okrem toho v rozhovore pre „Der Spiegel“ Červinskij priznal, že plánoval a vykonal vraždy vysokopostavených „proruských separatistov“. Konkrétne sa spomínalo, že sa podieľal na vražde šéfa DĽR A. Zacharčenka. Podieľal sa aj na únose svedka v prípade havárie malajzijského Boeingu 777 pri obci Grabovo zo 17. júla 2014.
