PREČO SKOLABOVALI MIEROVÉ ROKOVANIA RUSKO – UKRAJINA
Magazín Foreign Affairs včera uverejnil zaujímavý článok. Hovorí o priebehu mierových rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou medzi februárom a májom 2022. Autori vychádzali z rozhovorov s viacerými svetovými politikmi, z čiastočne sprístupnených textov komuniké a návrhov mierových zmlúv a z verejných vyhlásení účastníkov rokovaní. Text článku je príliš rozsiahly na to, aby som ho rozoberal v jednom statuse. Obmedzím sa len na niekoľko poznámok.
Po prvé, všetko nasvedčuje tomu, že napriek svalnatej rétorike ruských aj ukrajinských lídrov Vladimir Putin aj Volodymyr Zelensky mohli byť už v prvých týždňoch vojny pripravení urobiť množstvo ústupkov v záujme dosiahnutia mieru. Ruský prezident preto, lebo takmer okamžite po invázii bolo zrejmé, že jeho vojenské sily nie sú spôsobilé uskutočniť bleskovú vojnu. Ukrajinský preto, lebo spočiatku si vôbec nemohol byť istý, aká rozsiahla bude podpora západných štátov.
Po druhé, kľúčovým defektom rokovaní bola okolnosť, že za garantov bezpečnosti Ukrajiny boli okrem Ruska v textoch dohôd označovaní stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN a niektoré ďalšie štáty, ako sú Izrael, Turecko, Kanada, Bielorusko, Poľsko, Nemecko a Taliansko bez toho, aby boli vlády označených krajín účastníkmi rozhovorov. Inými slovami viaceré členské štáty NATO sa mali zaviazať prísť Ukrajine na pomoc v prípade vojnového konfliktu, teda ísť do vojny proti Rusku, a to bez toho, aby na to dali výslovný súhlas. Takýto postup bol nielen naivný, ale aj nerealistický. (Autori rozoberajú aj nešťastný zásah britského premiéra Borisa Johnsona. S ohľadom na vyššie popísaný priebeh rokovaní by aj bez jeho veľkohubej intervencie rozhovory s najväčšou pravdepodobnosťou nedopadli dobre.)
Po tretie, Rusko a Ukrajina sa podujali stavať dom od strechy. Namiesto rokovaní o podmienkach prímeria začali hneď na začiatku diskutovať o článkoch mierovej zmluvy. Aj to dokresľuje naivitu a nerealistický prístup k rokovaniam. Alebo išlo z oboch strán o „šarádu“, teda všetci zúčastnení vedeli, že rokovaním len získavajú čas? Na túto, aj mnohé ďalšie otázky dá odpoveď až história. V každom prípade je zrejmé, že ak majú mať rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou zmysel, mali by začať stavať dom od základov. Teda najprv o podmienkach prímeria. Neskoršej mierovej konferencie sa môžu zúčastniť aj ďalšie štáty, dokonca by to bolo žiaduce. O mieri sa však nedá realisticky rokovať bez dosiahnutia dohody o prímerí a bez jej striktného dodržiavania.
Napokon sa žiada dodať, že zmysluplné rokovania Ruska s Ukrajinou a oboch bojujúcich strán s ďalšími štátmi nebudú úspešné, ak budú vychádzať z nerealistických predpokladov, opretých o ideologické a psychologické predsudky. Môj odhad: najväčšou prekážkou rozumného usporiadania môžu byť, respektíve budú nerealistické ambície liberálneho internacionalizmu.
The Talks That Could Have Ended the War in Ukraine
