Po explózii reaktora sa okamžite uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý obsahoval viac toxických látok ako bomby Fat Man a Little Boy, ktoré boli zhodené na Japonsko na konci druhej svetovej vojny. Okolie bolo celkom zamorené rádioaktívnym odpadom, navyše sa mrak začal presúvať do spádovej oblasti, ktorá siahala aj na naše územie alebo do Škandinávie. Požiar v elektrárni bol uhasený do 6 hodín. Černobyľ však čakal ďalší problém, pretože reaktor sa neprestal roztavovať. Pod reaktorom bola nádrž s chladiacou vodou. Hrozilo, že čoskoro príde ďalší výbuch. Tentokrát oveľa silnejší, ktorý by zničil aj zvyšné tri reaktory. Európa by bola podľa prognóz po takejto katastrofe neobývateľná najbližších 500-tisíc rokov…
Ľudia, ktorí zabránili šíreniu katastrofy, sú pravými hrdinami histórie. Takmer každý, kto s katastrofou bojoval, dostal vplyvom radiácie rakovinu. Počas prvých 24 hodín zomrelo viac ako 50 ľudí a stovky ďalších utrpelo rozsiahle popáleniny vplyvom radiácie. Najväčšími hrdinami, ktorí zachránili celú Európu, sú však traja muži. 6. mája už totiž bolo jasné, že je len otázkou času, kedy dôjde k ničivej tragédii a jadro sa dostane do chladiacej vody, čím by došlo k termonukleárnej reakcii obrovských rozmerov. Znamenalo by to koniec Európy tak, ako ju svet dovtedy poznal…
Zatvoriť kohútiky od vody, ktoré sa v tom čase nachádzali už hlboko pod hladinou sa rozhodli inžinier Alexej Ananenko a dvaja vojaci, Valeri Bezpalov a Boris Baranov. Ananenko nemal na výber. Bol jediný, ktorý mal technické zručnosti a vedomosti na to, aby kohútiky otočil. Títo traja muži boli jedinou nádejou celého sveta. Vyzbrojení baterkami sa v neoprénových oblekoch vrhli do nádrže plnej rádioaktívnej vody. Úloha sa im našťastie podarila a ventily sa im podarilo otočiť a voda tak mohla spod reaktora odtiecť.
Traja hrdinovia, ktorí zachránili státisíce ďalších životov, umreli do dvoch týždňov po týchto udalostiach na následky ožiarenia. Ich mená by sme si však mali zapamätať navždy…
