Cestou vlakom, pri čítaní pútavého románu Jozefa Banáša o živote Aurela Stodolu, som začala premýšľať o tom, čo je v živote človeka to najdôležitejšie.
Môžeme mať talent, byť úspešnými, mať kariéru, byť bohatými, alebo úplne naopak, môžeme sa denne prebíjať životom ako najlepšie vieme, najdôležitejšia je v živote človeka rodina, jeho najbližší, deti, ale aj priatelia.
Tým najdôležitejším je rovnako čas, ktorý dokážeme svojim blízkym darovať v podobe lásky, porozumenia, úcty, ľudskosti.
Čas, ktorý plynie stále rovnako, ale nedá sa zastaviť, ani vrátiť. Nič z toho, čo zameškáme, žiadnu chvíľu, ktorá sa stráca spolu s odchádzajúcim časom, nedokážeme vrátiť.
Mnohí z nás, ani na sklonku života nedokážu pochopiť, ako premárnili čas, ktorý im bol daný.
Mnohí ho márnia bez toho, aby porozumeli zmyslu života a jeho významu. Márnia ho tak, ako keby mali žiť večne. Nepremýšľajú nad tým, aký je ľudský život vzácny a krehký a koľko času ešte majú na to, aby mohli napraviť svoj vlastný život, svoje konanie a začali žiť ako ľudia. Skutoční ľudia.
Pretože tým najdôležitejším v živote človeka, je byť človekom.
Devana
Slnovratovo 7. júl. 2024
